Keď v roku 1997 indonézsky farmári vypaľovali časť dažďového pralesa v Indonézii, aby tým uvoľnili miesto pre rozvoj poľnohospodárstva, prišli tisíce kaloňov (lat. megachiroptera - druh netopiera, pozn. red.) o svoje prirodzené prostredie.Kaloni sa teda presídlili do sadov v Malajzii. So sebou ale priniesli aj nebezpečný vírus Nipah, pred ktorým tento týždeň varovali experti na globálne zdravie a infekcie. Informuje portál 

Najprv ochoreli ošípané, ktoré v okolí sadov žili. Kŕmili sa totiž tamojším ovocím, ktoré zo stromov popadalo a ktoré predtým ohryzali práve nakazené kalone. Potom ochoreli aj miestni farmári a chovatelia ošípaných. Z celkovo 265 nakazených ľudí stovka zomrela.

Išlo o prvý známy prípad, keď sa vírusom nipah nakazili ľudia, píše časopis National Geographic. Vírus Nipah vtedy dostal svoj názov, a to podľa malajzijskej dediny, kde na následky choroby zomrelo najviac ľudí.

Všetko odštartovalo odlesňovaním.

Vírus sa potom rozšíril z Malajzie aj do ďalších ázijských štátov: Singapuru a neskôr Bangladéša. Tu od roku 2001 spôsobil niekoľko prudko sa šíriacich nákaz. Minuloročná epidémie v indickej Kerale zabila 17 ľudí.
Na začiatku svojho rozšírenia vírus zabíjal 40 až 90 percent nakazených. "Od jeho objavenia uplynulo 20 rokov, ale svet stále nie je adekvátne vybavený na to, aby čelil globálnej zdravotnej hrozbe, ktorú vírus Nipah predstavuje," hovorí Richard Hatchett, šéf organizácie CEPI, ktorá na začiatku týždňa usporiadala konferenciu venovanú práve vírusu Nipah. Cieľom tejto organizácie je urýchliť vývoj vakcín proti novým a neznámym infekciám, vrátane vírusu Nipah.



Experti sa na konferencii zhodli, že tento vírus, na ktorý doteraz neexistuje žiadny liek ani vakcína, predstavuje závažný globálny problém. "Prudké šírenie vírusu Nipah sa doteraz obmedzoval len na južnú a juhovýchodnú Áziu. Vírus má však vážny epidemický potenciál, pretože kalone, ktoré vírus prenášajú, sa vyskytujú naprieč trópmi a subtrópmi, v ktorých žijú viac ako dve miliardy ľudí," upozornil Hatchett.

Nipah môže spôsobiť zápal mozgu. Je sprevádzaný vysokými horúčkami, bolesťami hlavy, dýchacími ťažkosťami, vracaním a kŕčmi. Následne sa dostaví dezorientácia a malátnosť a v mnohých prípadoch kóma a smrť.

Menej lesov, viac epidémií

Rýchlosť, s akou sa vírus Nipah rozšíril, prinútila vedcov zamerať sa na menej zrejmé negatívne dopady odlesňovania. Zvieratá v lese majú vybudovanú imunitu proti určitým vírusom, lenže akonáhle sa presunú, choroba sa dostane aj medzi ľudí. Okrem vírusu Nipah sa to týka aj krvácavej horúčky Lassa, lymskej boreliózy alebo infekcií, ktoré spôsobujú maláriu.

Tiež sa to týka vírusu Lamma, na ktorý od začiatku tohto roka zomrelo v africkej Libérii už 21 ľudí. Išlo pritom až o tretinu nakazených, ktorí vírusu podľahli. Vírus sa rozšíril tak, že nakazené myši, ktoré bežne žijú v lesoch, sa kvôli strate prirodzeného prostredia presunuli bližšie k plantážam a ľudským obydliam.



Ďalšia veľká epidémia nejakej choroby, ktorá by mohla zasiahnuť aj niekoľko kontinentov, by podľa odborníkov mohla pochádzať práve z oblastí, kde dochádza k výraznému odlesňovaniu. "Je to hra s číslami: čím viac odstraňujeme lesy, tým pravdepodobnejšie je, že vypuknú epidémie nákazlivých chorôb," povedal pre National Geographic americký výskumník Andy MacDonald, ktorý sa zameriava na zvieratami prenosné choroby.

Dokazuje to aj množstvo ľudí v Brazílii, ktorí sa nakazili maláriou. V 50. rokoch minulého storočia ich bolo 50 tisíc, na prelome milénia ich počet stúpol na 600 tisíc. Práve v tejto dobe Brazílčania vo veľkom vypaľovali amazonský prales kvôli poľnohospodárskej pôde.

Keď sa výrub neoplatí

Epidemiológovia z celého sveta, vrátane tých, ktorí sú združení v organizácii CEPI, sa preto snažia prinútiť vlády, aby odlesňovanie zastavili. Ukazujú politikom napríklad výdavky na starostlivosť o chorých a peniaze vynaložené na prevenciu. V niektorých oblastiach, vrátane Malajzie, pritom tieto sumy prevyšujú príjem z vyrúbaného lesa.

"Kompletne meníme štruktúru lesa," upozorňuje Carlos Zambrana-Torrelio, ktorý skúma šírenie nákazlivých chorôb.

"Ak dokážeme ochrániť životné prostredie, tak pravdepodobne dokážeme ochrániť aj zdravie ľudí," dúfa MacDonald.