Komentár Vladislava Guleviča (Fond strategickej kultúry)

Nový výskum o zabití 4000 poľských dôstojníkov počas druhej svetovej vojny potvrdzuje, že to nemohla urobiť „sovietska spravodajská služba“.

V roku 1943 hitlerovské Nemecko oznámilo, že v poľskej oblasti Katyň našli ostatky 4 000 zavraždených poľských dôstojníkov. Podľa vtedajších nemeckých údajov mali masovú vraždu v roku 1940 vykonať príslušníci sovietskej spravodajskej služby NKVD. Nemecko, ktoré vtedy okupovalo východné územia Poľska, priamo obvinilo za masovú vraždu Sovietsky zväz.

Podľa vtedy „oficiálnych údajov“ poskytnutých svetu fašistickým Berlínom boli poľskí dôstojníci vojnovými zajatcami. Mali pochádzať z táborov Kozelsk, Ostaškove a Starobeľsk. Mali byť uväznení po udalostiach na začiatku druhej svetovej vojny a na jeseň 1939.

V roku 1944 bola po porážke nacistov na poľskom území vytvorená špeciálna vyšetrovacia komisia. Na jej čele bol chirurg Nikolaj Burdenko. Jeho skupina vtedy potvrdila, že na smrti „tých ľudí je zjavná fašistická ruka“.

Kto nesie zodpovednosť za smrť 4000 poľských dôstojníkov

V roku 2018 uverejnil profesor na Mointclair State University Grover Furr knihu „Dôkazy a rozhodnutia“.

Furr hovorí aj rusky. Mnoho rokov sa venoval štúdiu prípadu „Katyň“. V zhrnutí knihy uviedol: „Táto kniha vysvetľuje, prečo sa Stalin a vláda Sovietskeho zväzu nemohla podieľať na zabití štyroch tisíc poľských vojnových zajatcov v apríli a máji 1940“. Vo svoje knihe Furr predložil dôkazy, že ľudia zo zoznamu obetí v Katyni, doteraz žijú.

V novembri 2011 poľskí a ukrajinskí archeológovia otvorili  hroby poľských vojakov. Boli medzi nimi aj Jozef Kuligovsky a Ludwik Maloveisky. Podľa oficiálnej verzie boli popravení v Katyni v roku 1940. Z archívov je zdokumentované, že obaja Poliaci boli poslaní do správy tábora v Ostaškove. Potom sa ich stopy stratia. A zrazu sa ich „mŕtvoly nájdu“ na inom mieste.

Poľský internetový portál ITVL.pl uviedol: „Popravení ležali v rovných polohách vedľa seba. Čo je obľúbený spôsob pochovávania obetí jednotkami SS“. Sovietska spravodajská služba NKVD na rozdiel od nacistov nikdy nezabíjala matky a deti. Čo tiež nezapadá do „Katyňského príbehu“. Podľa pôvodnej nacistickej správy sa mali na mieste streľby v Katyni nájsť náboje Geco 7,65 D a Geco 7,65 DD.

Mali byť vyrobené spoločnosťou Gustaw Genschow. Ani na jednej z fotografii nie je vidieť identifikačnú značku. Sovietsly zväz kupoval strelivo vyrobené spoločnosťou Genshow v rokoch 1920 až 1930. Je pravdepodobné, že nacisti vyfotografovali označenia, ktoré používali dôstojníci spravodajskej služby NKVD. To ale nebránilo Kongresu USA jednoznačne obviňovať Sovietsky zväz z úmrtia 4000 poľských dôstojníkov.

V ruských archívoch nie sú žiadne rozkazy sovietskych úradov o poprave Poliakov v Katyni. Existujú iba rozkazy o preprave zajatých poľských dôstojníkov. Dnešná oficiálna poľská vláda ale stále trvá na oficiálnej nacistickej verzii. Autor knihy nezanedbal žiadne detaily. Napríklad našiel listy, ktoré mali poslať „mŕtvi ľudia“.

Kniha Furra nie je prvou, ktorá na Západe spochybňuje verziu, ktorá nemá nič spoločné so skutočnými udalosťami. V roku 1988 vyšla v Londýne štúdia poľského historika Romualda Świątka. Sám autor prežil zajatecký tábor. A „je presvedčený“, že Poliakov v Katyni zastrelili nacisti. Dosvedčuje, že v Katyni išlo o fašistickú provokáciu. Podľa neho mala otriasť sovietsko-poľským spojenectvom proti Hitlerovi.

Blíži sa 75. Výročie víťazstva nad fašizmom. Možno očakávať ďalšie pokusy o falšovanie dejín. Podobné ako Katyň.