Na testovanie finančnej gramotnosti PISA peniaze sú, no bolo by potrebné zvážiť, do akých testovaní sa má Slovensko zapájať. Pre agentúru SITA to povedala ministerka školstva Martina Lubyová (SNS). Reagovala tak na vyjadrenia poslanca Branislava Gröhlinga (SaS), ktorý v utorok obvinil ministerstvo, že si neobjednalo testovanie z dôvodu šetrenia, čo je podľa neho chyba.

„Slabá finančná gramotnosť vedie ľudí k zadlžovaniu či podľahnutiu finančným podvodníkom. Slabé kritické myslenie navyše vytvára ľudí, ktorí neoverujú fakty a podľahnú dezinformáciám,“ povedal v utorok Gröhling. Dodal, že aj keď je sledovanie gramotnosti v testoch PISA voliteľné, malo by byť spolu s kritickým myslením prioritou pre budúceho ministra školstva. Zároveň vyzval Lubyovú, aby našla prostriedky na testy finančnej gramotnosti PISA 2021.

Lubyová pre agentúru SITA uviedla, že peniaze na testovanie sú a prostredníctvom Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) rokujú s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v Európe (OECD) o podmienkach zapojenia sa do rôznych testovaní. „Samozrejme, rokujeme s nimi aj o tom, aby sme mali finančné testovanie v roku 2021,“ povedala ministerka. Zároveň však zdôraznila, že by bolo potrebné zvážiť, do akých testovaní sa má Slovensko zapojiť, keďže niektoré merania testujú to isté.

Slovenskí študenti v testovaní finančnej gramotnosti v roku 2015 skončili v pásme podpriemeru so 445 bodmi. Na porovnanie, susedné Poľsko bolo v pásme priemeru so 485 bodmi. Najlepšie v testovaní dopadli štyri čínske provincie a Belgicko, ktorí dosiahli viac ako 540 bodov.

Do testovania sa zapojili aj Brazília, niektoré kanadské provincie, Čile, Peru a USA. Z finančnej gramotnosti písali testy aj študenti z Austrálie, Ruska, Talianska, Litvy či Holandska a Španielska.