Najväčším problémom mladých je bývanie. Kúpiť si dnes byt je doslova luxus.

Väčšina mladých ľudí musí riešiť vlastnú nehnuteľnosť cez pôžičky z bánk. Tie však podmienky sprísnili a na sto percent potrebnej sumy môžu klienti zabudnúť. Na účte musia mať hotovosť, ktorou dokážu vykryť zvyšok. Navyše, nie každý má príjem postačujúci na schválenie hypotéky v akejkoľvek banke. A tu vzniká v spoločnosti problém. Mladí nie sú schopní osamostatniť sa a založiť si vlastné rodiny.

Ako vážny problém to vníma aj predseda Sme rodina Boris Kollár. Upozorňuje, že Slováci bodujú v rámci európskeho rebríčka tých, ktorí sa nedokážu osamostatniť od rodičov. Podľa štatistík ide až o 74 percent mladých, pričom európsky priemer je 49 percent.

„Jednoducho ich finančná situácia je taká, že na to nemajú. Bohužiaľ, ani ich vyhliadky na vlastné bývanie nie sú ružové," zhodnotil Kollár. Podľa neho je dnešná pomoc štátu práve mladým rodinám nepostačujúca. Na trhu síce rastú novostavby, chýbajú však štátne nájomné byty, ktoré by uľahčili mladým ľuďom ich začiatky.



Namiesto drahých pôžičiek, by mohli podľa Kollára rodiny platiť oveľa menšie sumy priamo štátu. Štát podľa neho dokáže stavať tieto bytové domy oveľa lacnejšie ako súkromný developer, ktorý na výstavbe musí aj zarobiť.

„Štát na tom nemá zarábať, má pomôcť ľuďom,“ vysvetlil predseda Sme rodina. Už tu vidí priestor na úsporu. Druhý fakt, ktorý podľa neho nahráva v prospech štátu, sú pozemky, ktoré developer musí zväčša draho kúpiť. Štát, naopak, vlastné pozemky má.

Podľa Kollára je tiež rozdiel, či súkromník stavia v malom, alebo by sa stavalo po celom Slovensku. „Štát bude stavať tisíce takých bytov, takže sa dostane na úplne iné ceny vstupných materiálov ako developer,“ zdôraznil.

Odborník Sme rodina v oblasti financií Štefan Holý tvrdí, že ich plán nezaťaží štátny rozpočet. "Výstavba nájomných bytov naším konceptom, naopak, prispieva masívne do rozpočtu verejnej správy - iba príjem štátu na dani z pridanej hodnoty sa zvyšuje o skoro 400 miliónov eur. Pričom ďalšie multiplikátory tento pozitívny efekt na verejné financie len ďalej umocňujú. Práca napríklad pre domácich dodávateľov okien, kuchýň, kúpeľní či stavebných materiálov prináša množstvo kvalitných pracovných miest do regiónov, ktoré dnes trpia nedostatkom práce,“ vysvetlil koncept Holý.



Podľa Sme rodina je s výstavbou nájomných bytov potrebné začať čo najskôr. Na začiatok by chceli v prípade úspechu vo voľbách postaviť 25-tisíc nájomných bytov. Ceny nájomného by sa odvíjali v závislosti od miesta a veľkosti nehnuteľnosti. Najlacnejšie nájomné by zaplatili mladí za jednoizbový byt v chudobnejších regiónoch – 99 eur mesačne. Najviac peňazí by za nájomné vyberal štát v Bratislave.

Podľa prepočtov Sme rodina by mohol za prenájom 2-izbového bytu zinkasovať 379 eur. Ďalšími kategóriami by boli byty v krajských mestách a menších mestách. Sumy by boli až o 40 percent nižšie, ako sú aktuálne trhové ceny. „Jedná sa pritom o nové nájomné byty, kde počítame pri 1-izbových nájomných bytoch s plochou bytu 35 m2, pri 2-izbových nájomných bytoch s plochou bytu 45 m2, a pri 3-izbových nájomných bytoch s plochou bytu 70 m2,“ uvádza hnutie vo svojom programe.