Niekoľko tisíc ľudí sa zúčastnilo v ukrajinskom Kyjeve na zhromaždení, na ktorom požadovali od prezidenta, aby počas budúcotýždňového summitu s Ruskom, Nemeckom a Francúzskom bránil záujmy krajiny. Summit, ktorý sa uskutoční v pondelok v Paríži, sa zameria na ukončenie konfliktu na východe Ukrajiny.

Mnohí Ukrajinci sa však obávajú, že prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý je v politike nováčik, ustúpi ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Demonštranti na kyjevskom námestí Majdan mali so sebou transparenty, ktoré prezidenta vyzývali na "žiadne kompromisy" a nevzdávanie sa.

Na zhromaždení v Kyjeve sa zúčastnil aj bývalý prezident Petro Porošenko. Ten prítomným povedal, že "ak je mier vzdanie sa ukrajinských záujmov, tak to nie je mier, ale kapitulácia".

Zelenskyj sa snaží dosiahnuť pokrok v ukončení vojny s proruskými separatistami, ktorých podporuje Moskva. Rusko chce summit využiť na to, aby vytvoril na svojho ukrajinského kolegu tlak, aby naplnil dohodu z Minsku z roku 2015. Mierový plán, ktorý sprostredkovali Nemecko a Francúzsko, mal zabezpečiť rozsiahlu autonómiu pre separatistické regióny a amnestiu pre povstalcov, čo sa však nikdy nenaplnilo.

Dohoda vyzýva na to, aby Ukrajina mala možnosť získať kontrolu nad pohraničím s Ruskom po tom, čo sa v separatistických regiónoch uskutočnia regionálne voľby a oblasti dostanú autonómiu. Zelenskyj však tvrdí, že Ukrajina musí dostať hranicu pod kontrolu ešte pred voľbami.

Zelenského hovorkyňa Julija Mendelová uviedla, že prezident na summite predloží neoblomné požiadavky. "Prvé tri kroky, ktoré prezident urobí na stretnutí v Paríži budú podmienky návratu zajatých Ukrajincov, skutočné, nie falošné, prímerie a, samozrejme, stiahnutie zahraničných vojakov a zločineckých formácií z Donbasu," napísala hovorkyňa na sociálnej sieti Facebook. Ako dodala, regionálne voľby sa uskutočnia po tom, čo sa na svoje miesto vráti hraničná kontrola a keď v oblasti "nebudú žiadni zahraniční vojaci a nelegálne ozbrojené skupiny".

Boje medzi proruskými separatistami a ukrajinskými vojakmi pripravili od roku 2014 o život už viac než 13-tisíc ľudí.