Komentár Petra Iskenderova (Fond strategickej kultúry)

Plynovod „TurkStream“ začne pracovať na začiatku januára 2020 a bude prístupný i pre krajiny južnej Európy

Plynovod „TurkSream“ začne prevádzku 8. januára 2020. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan to uviedol 30. novembra v provincii Edirne na severozápade krajiny počas slávnostného otvorenia prvej časti plynovodu. Tá spája Turecko a Azerbajdžan. Podľa tureckého prezidenta sa pri tejto príležitosti uskutočnia v hlavnom meste Istanbule slávnostné podujatia.

Podľa hovorcu ruského prezidenta Dmitrija Peskova by sa mal na oficiálnom otvorení plynovody „TurkStream“ zúčastniť aj Vladimír Putin.

Na tureckom území spolupracuje na stavbe plynovodu ruská spoločnosť Gazprom. Samotnú stavbu buduje turecká ropovodná spoločnosť BOTAŞ.

Uvedenie „TurkStream“ do prevádzky bude znamenať zmenu situácie na trhu s plynom nielen v Turecku a na Balkáne, ale i v celej Európe. Balkánske štáty sa tak zapoja do siete energetickej bezpečnosti Európy. Otvorenie „TurkStream“ v januári roka 2020 zároveň vytvorí predpoklad na prepojenia európskych plynovodných systémov. Keďže v roku 2021 je naplánovaný  začiatok plynovodu „Nord Stream 2“.

Americké noviny The Washington Post uviedli: „Podľa agentúry S&P Global Platts sa týmto zvyšuje strategická úloha Ruska na celosvetových dodávkach plynu“.

Ruský Gazprom 19. novembra oznámil dokončenie dvoch potrebných liniek „TurkStream“. Plyn začal prúdiť do oboch potrubných úsekov z ruského pobrežia Čierneho mora v oblasti Anapa. Do prijímacieho terminálu na tureckom pobreží vstupuje neďaleko dediny Kiyikoy. Ruská kompresorová stanica a terénne sekcie na území Ruska sú pripravené na riadne fungovanie plynovodu.

Celková dĺžka podmorského úseku plynovodu je 930 km. Na povrchu je jeho celková dĺžka 180 km. Celková kapacita plynovodu je 31,5 miliárd metrov kubických plynu ročne. Jedna z jeho liniek je určená pre tureckých odberateľov. Druhá umožňuje dodávky plynu aj do krajín južnej a juhovýchodnej Európy.

Plyn z „TurkStream“ môže smerovať do Európy plynovodom, ktorý sa buduje na území Srbska z hranice s Bulharskom do Maďarska. Ide o vetvu s dĺžkou 402 km a priechodom 12,87 miliárd metrov kubických pri vchode a desať miliárd metrov kubických pri východe. Na srbskom území ho buduje štátna spoločnosť Gastrans.

Podľa správ z Belehradu srbskí stavitelia spojovacieho plynovodu medzi Bulharskom a Maďarskom vytvorili európsky rekord v rýchlosti a zložitosti práce pod Dunajom. „Najväčší a najvýznamnejší prechod cez rieku Dunaj, ktorého dĺžka je 1402 metrov je dokončený. Problémy sa vyskytli kvôli zložitej geológii pri Dunaji. Vyskytli sa tam uhoľné vrstvy. Napriek tomu bol prechod dokončený za 32 dní. Tento prechod cez rieku Dunaj je tretím najväčším na svete. Prvý bol postavený na Novom Zélande, druhý v USA a tretí tu v Európe. Toto je európsky rekord pre výstavbu križovatiek pod vodnými bariérami pomocou metódy priameho potrubia, teda pretláčania plynu do vopred zváranej rúry,“ povedal novinárom Jevgenij Ulrich, vedúci výrobného a technického oddelenia srbskej spoločnosti Gastrans.

Srbský minister baní a energetiky Aleksander Antič potvrdil, že v roku 2020 bude dokončená kompresorová stanica na dodávku plynu z plynovodu „TurkStream“ do Maďarska. Výstavba srbskej vetvy bude pokračovať podľa plánu a dokončia ju do záveru tohto roka.

Srbský prezident Aleksander Vučić tiež potvrdil na stretnutí s Vladimírom Putinom, že Srbsko zvýši odber ruského plynu od spoločnosti Gazprom pochádzajúceho z podzemných zásobníkov Banatsky Dvor.