Hlasovanie o návrhu poslancov Smeru-SD, ktorí chceli uznesením požiadať Národnú banku Slovenska (NBS) o presun investičného zlata z Londýna na Slovensko, je v nedohľadne. Hoci sa za pomoci poslancov ĽSNS podarilo vo štvrtok na druhý pokus mimoriadnu schôdzu k tomuto bodu otvoriť, finálne hlasovanie už také úspešné nebolo.

Parlament totiž pri hlasovaní o uznesení nebol ani na tri pokusy uznášaniaschopný, keďže sa nenazbieralo dostatok poslancov, ktorí by sa zaregistrovali vo svojich hlasovacích zariadeniach. Chýbali aj poslanci za ĽSNS, ktorí pomohli schôdzu otvoriť. Predseda parlamentu Andrej Danko preto odložil hlasovanie na ďalšiu riadnu schôdzu, ktorá už ale v tomto volebnom období nie je plánovaná.

Osud uznesenia, ktorým mala Národná rada SR na návrh poslancov vládneho Smeru-SD požiadať NBS, aby prijala všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré budú v čo najkratšom čase viesť k návratu investičného zlata z Bank of England na územie Slovenska, je tak otázny. Za uznesenie pritom vo štvrtok hlasovali iba poslanci Smeru-SD, SNS a niektorí nezaradení zákonodarcovia, čo na jeho schválenie nestačilo. Naopak, nezahlasovali zaň poslanci koaličného Mosta-Híd. Predseda strany Béla Bugár totiž povedal, že podľa vyjadrení NBS by presun zlata na Slovensko znamenal iba stratu a preto uznesenie Most-Híd nepodporí. Jeho poslanci sa však pred hlasovaním aspoň zaregistrovali, ani to však nestačilo na to, aby bol parlament uznášaniaschopný, teda aby v sále hlasovalo minimálne 76 poslancov.

S iniciatívou ohľadom presunu zlata pritom prišiel minulý týždeň predseda Smeru-SD Robert Fico. Pripomenul, že Slovensko má v britskej Bank of England uložených 31,7 ton investičného zlata v hodnote približne 1,3 miliardy eur. Ročná miera zhodnotenia tohto zlata sa podľa neho pohybuje len na úrovni 0,2 % až 0,4 %. Preto držba zlata v Londýne podľa neho nemá „absolútne žiadny význam“ a je lepšie mať zlato doma pod kontrolou.

Ako skonštatoval, investičné zlato sa v Anglicku nachádza už dlhodobo. Ide o rozhodnutie ešte československej vlády v minulosti, ktorá podľa Fica bránila tomu, aby sa k tomuto zlatu dostali fašisti. Krajiny ako Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko a Nemecko podľa Fica zlato z Anglicka stiahli pod vlastnú kontrolu. Dôvodom na takýto krok je podľa neho riziko hroziacej hospodárskej a finančnej krízy. Je tu zároveň vlečúci sa proces brexitu. "Nestabilita je pomerne veľká," povedal Fico. Po vzore iných krajín by tak podľa neho malo aj Slovensko zabezpečiť, aby sa investičné zlato vrátilo na územie Slovenska.

Opozícia v rozprave kritizovala vôbec samotný zmysel mimoriadnej schôdze. Poslanec za OĽaNO Eduard Heger hovoril o zastieracom manévri či „silvestrovskom kabarete od kolegov zo Smeru“. Kritizovali najmä fakt, že v rozprave nevystúpil žiaden z poslancov Smeru-SD, SNS, či ĽSNS, ktorí za program schôdze zahlasovali a tým toto rokovanie umožnili. Hegerov stranícky kolega Gábor Grendel zase pripomenul, že prijaté uznesenie aj tak nebude pre centrálnu banku vôbec záväzné.

Jediné pozmeňujúce návrhy k uzneseniu pritom prišli od liberálov z SaS. Poslanec strany Karol Galek žiadal pred rozhodnutím o presune zlata komplexnú analýzu rizík od NBS a záväzok, že centrálna banka zlato presunie len ak identifikuje významné riziká aktuálneho stavu. Zároveň navrhoval po prípadnom presune zlata na Slovensko zabrániť jeho predaju bez schválenia Národnou radou SR.

Zmeny navrhoval aj v súvislosti s poplatkami za ťažbu zlata na Slovensku. SaS na problém s poplatkami upozorňovala už v minulosti s tým, že ťažobná spoločnosť momentálne platí na základe výnimky za na Slovensku vyťažené zlato oveľa menej, ako by mala.