Podľa výskumu, ktorý zverejnil odborný žurnál JAMA, tretíkrát za sebou v USA klesla očakávaná dĺžka dožitia. Medzi vyspelými krajinami sú Spojené štáty s touto štatistikou ojedinelé. Hlavné príčiny vidia vedci v drogách, samovraždách a chorobách pečene.

Hoci Spojené štáty vynakladajú na zdravotnú starostlivosť najviac zo všetkých štátov sveta, podľa štatistík tam očakávaná dĺžka dožitia klesá. Prejavuje sa to najmä v skupine ľudí od 25 do 64 rokov. Podľa údajov z roku 2017 umiera čoraz viac Američanov práve v tomto veku.

Podľa denníku The Washington Post je tento trend v prudkom kontraste voči všetkým ostatným vyspelým krajinám sveta, kde sa očakávaná dĺžka dožitia neustále zvyšuje. Problém sa týka celej americkej populácie naprieč etnickými, sexuálnymi, náboženskými alebo rasovými skupinami. Najviac sa od roku 2010 do roku 2017 zhoršil výhľad skupiny Američanov vo veku 25 až 34 rokov.

Deje sa niečo zlé

"Očakávali by sme, že úmrtnosť bude klesať, ako v ostatných krajinách," uviedol hlavný autor výskumu Steven H. Woolf. "Ale fakt, že toto číslo rastie, nám hovorí, že sa deje niečo zlé."



Jeho štúdia zistila stovky faktov o zdravotnom stave a úmrtnosti Američanov. Približne tretina z 33 tisíc "zbytočných úmrtí" (zapríčinených úrazmi, drogami, alkoholom a podobne) v roku 2010 pripadla na jeden zo štyroch štátov: Ohio, Pensylvánii, Kentucky a Indianu. Najvyšší percentuálny nárast úmrtí dospelých bol zaznamenaný v New Hampshire, počas desiatich rokov sa tu úmrtnosť dospelých v pracovnom veku zvýšila o 23 percent.

Úmrtnosť na 100 tisíc osôb sa v USA medzi ľuďmi v pracovnom veku zvýšila v období 2010 až 2017 o 6 percent (zo 328,5 úmrtí na 100 tisíc obyvateľov na 348,2 úmrtí na 100 tisíc obyvateľov).

Vyššia úmrtnosť je u mužov, ženy ale zase umierajú častejšie na choroby a problémy, ktoré boli predtým rozšírené predovšetkým medzi mužmi. Typickými príkladmi sú samovraždy a choroby pečene spojené s nadmernou konzumáciou alkoholu.

Úmrtnosť v strednom veku začala rásť medzi belochmi v roku 2010, u latinsko-americkej populácie v roku 2011 a u afroamerickej roka 2014.

Ďalším alarmujúcim zistením je, že medzi rokmi 1999 a 2017 sa u žien v strednom veku zvýšilo riziko predávkovania drogami o 486 percent. U rovnakej kategórie mužov došlo k nárastu o 351 percent.

Hlavná príčina je neznáma

Podľa Stevena Woolfa sa zatiaľ nepodarilo identifikovať jedinú príčinu všetkých týchto problémov. "Niečo z toho pripadá na obezitu, niečo na závislosť od drog a niečo môže byť aj vplyvom toho, že ľudí dnes rozptyľujú mobilné telefóny," myslí si profesor. Jasné ale podľa neho z dát je, že "príčiny sú systémové a musia mať nejaké korene, ktoré sú príčinou horšieho zdravotného stavu naprieč toľkými rovinami u pracujúcich dospelých."

Profesorka Ellen Mearová z Dartmouth Institute for Health Policy and Clinical Practice vidí jednu z hlavných príčin v strese: "Ľudia sa cítia horšie a viac sa boja o svoju budúcnosť, čo ich vedie k tomu, že viac robia deštruktívne a nezdravé veci."

Medzi rokmi 1959 a 2014 sa očakávaná dĺžka dožitia zvýšila z 69,9 roka na 78,9 roka. Tento pokrok bol hnaný vpred predovšetkým lepšou liečbou zranení a znižovaním úmrtnosti na rakovinu. Roku 2011 sa ale hodnota prestala zvyšovať a od roku 2014 klesá. V roku 2017 sa priemerný Američan dožil 78,6 roka.

Prvé signály o zmene sa objavili už na konci dvadsiateho storočia. Od roku 1998 sa rast dĺžky dožitia v USA začal voči zvyšku vyspelých krajín spomaľovať a postupne dochádzalo k čoraz väčším rozdielom. Americkí experti sa obávajú, že by sa tieto zmeny mohli v budúcnosti ešte viac zhoršovať, a nabádajú politikov i verejnosť k urýchlenej akcii.