Ruský prezident Vladimír Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching prostredníctvom telemostu zahájili prevádzku plynovodu. Informuje o tom ruská spravodajská agentúra TASS.
Dodávky ruského plynu cez plynovod Sila Sibíri začali do Číny prúdiť včera. Plynovod uviedli do prevádzky prostredníctvom telemostu ruský prezident Vladimír Putin, prezident ČĽR Si Ťin-pching a generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller.
Miller sa prostredníctvom telemostu z dispečerskej kompresorovej stanice Atamanskaja, odkiaľ sa ovláda ventil, ktorým sa púšta plyn do prepravného systému vedúceho do ČĽR, obrátil na ruského prezidenta, aby mu dal pokyn na otvorenie ventilu.
Na základe Putinovho pokynu, následne šéf Gazpromu oznámil, že kohútik je otvorený a plyn putuje potrubným systémom do ČĽR.
Hlava ruského štátu zdôraznila, že spustenie plynovodu stavia spoluprácu Ruska a Číny v energetickej sfére na kvalitatívne novú úroveň. Čínsky prezident zároveň vyjadril presvedčenie, že spolupráca medzi krajinami sa v rôznych oblastiach iba posilní.
Na novú úroveň
Počas telemostu ruský prezident Vladimír Putin poznamenal, že dodávky ruského potrubného plynu začali do Číny prúdiť práve v roku, keď si Rusko a Čína pripomínajú 70. výročie nadviazania diplomatických vzťahov. Hlava ruského štátu zdôraznila, že tento krok „posunie rusko-čínsku strategickú spoluprácu v energetickom sektore na kvalitatívne novú úroveň a priblíži ju k cieľu, ktorý si spolu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom stanovili, t.j. aby obchodná výmena dosiahla medzi oboma krajinami v roku 2024 úroveň 200 miliárd dolárov“.
Putin pripomenul, že zmluva podpísaná Ruskou federáciou a ČĽR v roku 2014 bola najväčšou zmluvou v histórii plynového odvetvia v RF. Prezident Ruskej federácie poznamenal, že v priebehu 30 rokov sa plynovodom Sila Sibíri dodá do Číny viac ako trilión kubických metrov plynu. „S uzavretím tejto zmluvy sa na východe Ruska spustil rozsahom bezprecedentný vysokotechnologický projekt. V ťažkých klimatických podmienkach Jakutska sa od nuly vybudovalo nové centrum na ťažbu plynu, spracováva sa Čajandinskoje nálezisko, ktoré má unikátne zásoby zemného plynu a bola zahájená výstavba potrubnej trasy“, uviedol Putin. Po dokončení projektu bude dĺžka tejto trasy prechádzajúca Ruskom dosahovať asi 3 000 kilometrov, dodal.
Podľa prezidenta je tento projekt pre Rusko „dôležitý aj preto, že plyn prechádzajúci potrubím poputuje nielen na export, ale bude zásobovať aj Amurský závod na spracovanie zemného plynu, ktorý sa stane jednotkou na svete“. Ruský líder ubezpečil, že všetky objekty potrebné k dodávkam plynu pozdĺž východnej trasy sú dokončené ako na ruskej, tak aj na čínskej strane.
Prezident zároveň poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na realizácii tohto infraštrukturálneho projektu - inžinierom, staviteľom, všetkým zamestnancom spoločnosti Gazprom, Čínskej národnej ropnej korporácii a zmluvným organizáciám. Putin vyzdvihol ich vysokú profesionalitu a vynikajúcu prácu, ktorú vykonali s predstihom.
Podľa šéfa spoločnosti Gazprom Alexeja Millera bolo do výstavby plynovodu zapojených takmer 10 tisíc ľudí a 4,5 tisíc kusov techniky. Použilo sa 130 tisíc rúr rôznych priemerov s hmotnosťou viac ako 1,8 milióna ton, zvarených bolo viac ako 260 tisíc spojov, vybudovalo sa 10 prechodov cez veľké rieky a 100 prechodov cez rieky a močiare, dodal šéf spoločnosti Gazprom. „Ľudia aj technika to dokázali", povedal Miller. Spustenie plynovodu bolo pôvodne naplánované na 20. decembra, ale práce boli dokončené s predstihom.
Bezpečnosť, spoľahlivosť, dôraz na ekológiu
O tom, že rozvoj vzťahov medzi Ruskom a Čínou je pre tieto dve krajiny prioritou, uviedol počas telemostu prezident ČĽR Si Ťin-pching. Zároveň zdôraznil, že „krajiny budú neustále posilňovať strategickú interakciu a spoluprácu v rôznych oblastiach“. „Východná vetva rusko-čínskeho plynovodu je dominantným projektom bilaterálnej spolupráce v oblasti energetiky. Je príkladom hlbokej integrácie a vzájomne výhodnej spolupráce medzi našimi krajinami“, dodal Si Ťin-pching.
Predseda ČĽR poznamenal, že uvedenie plynovodu do prevádzky je „dôležitým medzníkom a začiatkom novej etapy“ interakcie medzi Ruskom a Čínou.
Si Ťin-pching tiež vyjadril želanie týkajúce sa spustenia ďalšej etapy plynovodu, v prvom rade zdôraznil potrebu zabezpečiť bezpečnosť a spoľahlivosť. „Po druhé je to jeho ekologickosť: je dôležité venovať osobitnú pozornosť ochrane životného prostredia, byť opatrný pri využívaní zdrojov v záujme zeleného, ekologicky čistého, energeticky efektívneho a nízkouhlíkového rozvoja“, dodala hlava štátu.
Podľa jeho slov je Sila Sibíri navrhnutá tak, aby prispela k sociálno-ekonomickému rozvoju tých regiónov, cez ktoré prechádza“.
Tri projekty
Zástupcovia čínskej strany už predtým opakovane zdôrazňovali, že aj spustenie plynovodu, aj otvorenie dvoch mostov spájajúcich územia Ruskej federácie a Číny bude výhodné, aj pre prihraničné územia oboch krajín". Teraz sa nám utvorila nová schéma spolupráce: obrazne povedané, dva mosty a dve línie. Mám na mysli cestný most Chej-che - Blagoveščensk a železničný most Tongjiang - Nižneleninskoje", - uviedol námestník ministra zahraničných vecí ČĽR Le Yucheng 25. novembra novinárom.
Okrem toho, ako poznamenávajú čínski odborníci, uvedenie plynovodu Sila Sibíri do prevádzky a začiatok dodávok ruského plynu do Číny umožní zvýšiť energetickú bezpečnosť Číny. „Spustenie plynovodu umožní zvýšiť nielen dodávky modrého paliva do cieľových oblastí, ale bude mať veľký význam aj pre zlepšenie plynovodnej infraštruktúry, bude impulzom pre trhovú konkurenciu, čo umožní znížiť ceny plynu“, uviedol zástupca riaditeľa obchodu s potrubným plynom na Šanghajskej burze s ropou a plynom Xiong Wei, ktorého citoval denník China Daily.
Xiong Wei poznamenal, že „projekt prinesie úžitok celej severovýchodnej Číne, ktorá sa v súčasnosti spolieha na dodávky zemného plynu z nálezísk ropy a zemného plynu Daqing (provincia Chej-lung-ťiang), náleziska v provincii Ťi-lin, Dalianského LNG terminálu (provincia Liao-ning) a taktiež plynovodu Čchin-chuang-tao-Šen-jang (Liao-ning) a výrazne zaostáva vo využívaní modrého paliva v porovnaní s priemerom v krajine“.
"У Китая по-прежнему есть огромные возможности для наращивания потребления природного газа", - указал эксперт, отметив, что доля экологически чистой энергии в общем объеме потребления энергии в Китае "составляет порядка 8%, в то время, как в развитых странах этот показатель достигает 20%".
Šéf Inštitútu pre výskum energetickej politiky na Univerzite Xiamen (provincia Fujian, východná Čína) Lin Boqiang zase povedal, že „spustenie plynovodu Sila Sibíri“ pomôže nielen prehĺbiť energetickú spoluprácu medzi Čínou a Ruskom, rovnako však prispeje k posilneniu energetickej bezpečnosti Číny“. „Čína má stále obrovské možnosti na zvýšenie spotreby zemného plynu“, uviedol expert a poznamenal, že podiel ekologicky čistej energie na celkovej spotrebe energie v Číne pokrýva približne 8%, zatiaľ čo vo vyspelých krajinách tento ukazovateľ dosahuje 20%“.
Na pozadí obchodnej vojny Číny so Spojenými štátmi a zimnej sezóny
Podľa Márie Belovej, riaditeľky pre výskum spoločnosti VYGON Consulting, sa dodávky ruského plynu do Číny prostredníctvom plynovodu Sila Sibíri začali realizovať vo vhodnom čase pred zimnou sezónou aj so zreteľom na čínsko-americký obchodný konflikt, po roku 2024 sa však môže výrazne zvýšiť konkurencia o prienik na trh v Číne“.
„Nie je to tak dávno, čo Čína riešila environmentálne problémy a pristúpila k aktívnemu prechodu z uhlia na plyn, čo viedlo nielen k výraznému zvýšeniu domáceho dopytu na 281 miliárd metrov kubických v roku 2018 (+ 17%), ale aj dovozu „modrého paliva“ na 123 miliárd metrov kubických (+ 34%). Pritom 40% dodávok plynu pritieklo do krajiny cez ropovody (zo Strednej Ázie a Mjanmarska). Pretože Čína pristupuje k otázkam energetickej bezpečnosti starostlivo, bude sa snažiť kompenzovať rast dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) zvýšenými dodávkami potrubného plynu. V tomto zmysle bude ruská rúra, najmä na pozadí obchodnej vojny so Spojenými štátmi, a samozrejme zastavením nákupu amerického skvapalneného zemného plynu (LNG), veľmi vítaná“, uviedla expertka v komentári pre TASS.