Legislatívny návrh, podľa ktorého majú banky v budúcom roku platiť dvojnásobný bankový odvod, parlament prerokuje zrýchlene už na aktuálnej schôdzi. Národná rada SR totiž schválila návrh vlády, aby sa poslanci týmto opatrením zaoberali v skrátenom legislatívnom konaní. O osude návrhu novely zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií sa tak rozhodne už v najbližších dňoch, kým v štandardnom režime sa poslanci návrhmi zákonov zaoberajú na dvoch parlamentných schôdzach.

Podľa opozície však neboli splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. "Nie som fanúšikom skrátených legislatívnych konaní, a to preto, že tento inštitút sa často zneužíva," povedala v rámci rozpravy nezaradená poslankyňa Jana Kiššová. Podľa opozičných poslancov je daných niekoľko jasných pravidiel, kedy je možné využiť skrátené legislatívne konanie. Avšak v tomto prípade tomu tak nebolo. "Nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie," súhlasí s Kiššovou poslanec Ondrej Dostál za SaS.

Minister financií Ladislav Kamenický ako jeden z dôvodov na skrátené legislatívne konanie uviedol predchádzanie značným hospodárskym škodám. "Hrozí slovenskému bankovému systému nejaká katastrofa, o ktorej približovaní sa vláda vie, keď potrebujú riešiť skrátené legislatívne konanie?," spýtal sa Dostál v rámci rozpravy. Podľa neho totiž nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie, keďže nejde o bezprostredne hroziace riziko. "Plátanie rozpočtu nie je dôvod," dodal Dostál. Kamenický reagoval provizórnym rozpočtom. "Ak neprijmeme rozpočet, budeme v provizóriu," uviedol Kamenický. Minister financií tak dostane podľa Kamenického určitý balík peňazí, v rámci ktorého nebude možné prostriedky presúvať a všetko bude striktne dané.

Cieľom ministra financií je hlavne to, aby bol rozpočet na budúci rok schválený tak, aby deficit verejných financií v roku 2020 nepresiahol 0,49 % HDP. Avšak podľa poslanca za hnutie Sme rodina Petra Pčolinského zachraňovanie rozpočtu vyšším zdanením bánk je hlúposť. Podľa neho v prípade, že chce vláda zdaniť banky, tak nech radšej zdaní dividendy pre akcionárov. Výsledkom súčasného návrhu bude podľa Pčolinského zvyšovanie poplatkov bežným klientom.

"Ja som ministrom financií pol roka a nie som David Copperfield, aby som vyriešil všetky problémy sveta. Narozdiel od môjho predchodcu je moja pozícia oveľa horšia," skonštatoval v parlamente Kamenický. Dostal sa podľa jeho vyjadrení do situácie, kedy musel hľadať zdroje. Veľa iných možností, ako ustáť rozpočet, podľa neho nebolo. "Zvýšenie dane z tabaku považujem za triviálne, to by neprešlo. Tak som hľadal inde. V aktuálnej politickej situácii pred voľbami, keď vám nikto nič neschváli a chcete doručiť priechodný rozpočet, toto bolo jediné riešenie," povedal Kamenický.

Schválením návrhu o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií banky v budúcom roku odvedú do štátnych finančných aktív zhruba o 144 mil. eur viac. Kým v tomto roku platia banky odvod v sume 0,2 percenta z hodnoty ich pasív vykazovaných v súvahe, v budúcom roku sa má odvod zdvojnásobiť na 0,4 percenta s platnosťou aj na nasledujúce roky. Štát by mal pritom tento odvod od bánk inkasovať aj po roku 2020, hoci od roku 2021 sa mal osobitný bankový odvod zrušiť.

Osobitný odvod platia banky na Slovensku od roku 2012. Až do roku 2015 bola sadzba osobitného odvodu vo výške 0,4 % a od roku 2015 sa znížila na úroveň 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu. V roku 2016 sa novelou zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií ponechala sadzba osobitného odvodu bánk na kalendárne roky 2017 až 2020 na pôvodnej úrovni koeficientu 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu. Od roku 2021 už pritom zákon počítal s nulovou sadzbou odvodu. Sadzba osobitného odvodu za príslušný kalendárny rok sa určuje zo základu pre výpočet osobitného odvodu, ktorým je suma pasív banky znížená o sumu vlastného imania.