Stáli pri jej vzniku, no dnes sú pre spoločnosť neprijateľní. Najsilnejšia politická strana Smer-SD mení svoju tvár.

Robert Fico, aj keď nerád, sa musel vysporiadať s tým, že o podobe kandidátky už nerozhoduje podľa svojho svedomia a vedomia, ale podľa toho, čo si vyžaduje politická situácia. Vražda novinára a jeho snúbenice totiž nezmenila len spoločnosť a politickú scénu, ale aj samotnú stranu Smer. Tí, ktorí sociálnu demokraciu zakladali, boli roky jej tvárou aj v exekutíve, dnes končia.

A to nie je všetko. Robert Fico sa musí zmieriť s tým, že po 20 rokoch fungovania Smeru, ktorý zakladal vlastnou hlavou, nebude môcť stáť na čele kandidátky ako jej líder. Lebo skrátka nemôže. Rovnako ako v máji 2018, musel aj teraz odložiť svoje ego a pustiť na svoje miesto podpredsedu strany Petra Pellegriniho. Je to totiž jediná šanca ako Smer-SD zachrániť pred úplnym pádom.

Na „nový“ Smer si však musí zvyknúť určite aj samotný Fico. Veď on sám obsadil druhé miesto, ktoré roky patrilo nebohému Pavlovi Paškovi a neskôr Robertovi Kaliňákovi. Toho si až do vraždy novinára vychovával Smer ako korunného princa. Krk mu nezlomila ani jedna z káuz a za tie roky na stoličke ministra vnútra ich nebolo málo. Dnes je kedysi druhý najsilnejší muž Smeru minulosťou a jeho stoličku pomyselne prebrala žena, ktorú na ministerstvo dotiahol práve on – Denisa Saková.



Pri ohlásení kandidátky predseda Smeru-SD zdôraznil, že v prvej tridsiatke sa vymenilo až 15 mien. Tí, ktorí za vládnu stranu nebudú kandidovať – už či preto, že nemôžu, alebo z vlastnej vôle, pritom neboli rádoví členovia. V posledných voľbách bol v prvej päťke aj Peter Kažimír, či Marek Maďarič. Bývalý minister financií sa z politiky stiahol, pretože chcel robiť kariéru v Národnej banke Slovenska. Exminister kultúry a roky vnímaný ideológ Smeru si zbalil kufre v čase, keď začalo byť jasné, že Smer má problém.

Do poslednej chvíle nebolo jasné, ako to dopadne s Martinom Glváčom, ktorý len nedávno skončil na stoličke podpredsedu parlamentu. Jeho meno je však aktuálne natoľko kontroverzné, že Fico si nemohol dovoliť postaviť ho do boja. Aj keď sa navonok tvária, že rozhodnutie urobil samotný Glváč a on za ním stál do poslednej chvíle. Z okruhu takzvaných bratislavských smerákov vypadol aj Viktor Stromček. Ten síce odišiel s tým, že sa chce venovať súkromnej sfére, je však verejným tajomstvom, že keby na povrch vyplávali jeho súkromné aktivity na rezorte dopravy, odísť by musel tak či tak. A zrejme by to nebolo takto potichu. Podobne to vyriešil aj jeho kolega Ján Počiatek, ktorý si zbalil kufre už na začiatku volebného obdobia. Bývalý minister dopravy sa netajil tým, že ho práca v exekutíve vlastne vôbec nebaví a je tam, lebo si to niekto želal – zrejme tí, ktorých záujmy zastupoval.

Smer stráca v týchto voľbách aj tvár, ktorá reprezentovala nielen stranu ale aj Slovensko v zahraničí. Miroslav Lajčák už má politiky plné zuby a vrátiť sa chce naplno do profesionálnej diplomacie. Po vnútorných bojoch v rámci koalície sa mu niet čo diviť.



Napriek strate výrazných a významných osobností si Fico našiel aspoň akú takú náplasť na rany. Do popredia sa dostali Erik Tomáš a Ľuboš Blaha. Obaja sú známi svojou lojálnosťou voči predsedovi strany a tým, že sa za Fica pobili vždy, keď to potreboval. Dnes im to vrátil.

Vzhľadom na to, že prvá dvadsiatka poteší viac Pellegriniho ako Fica, bude zaujímavé sledovať predvolebnú kampaň stále najsilnejšej politickej strany. Expremiér tvrdí, že s premiérom budú za Smer bojovať ako tandem. A aj keď tomu neveríme, Ficovi neostáva nič iné, iba to navonok uhrať tak, aby im uverili aspoň ich voliči.