Švédsko je členom Európskej únie a aj napriek tomu sa stáva nebezpečným pre susedné štáty. Krajina čelí obrovským problémom kvôli narastajúcej kriminalite. Zvýšený počet útokov je v krajine spájaný s prisťahovalcami.

Ohniskami najväčších problémov sú najväčšie mestá. Štokholm, Malmö, aj Göteborg. Bomby tam podľa najnovších štatistík vybuchujú v priemere každý druhý deň. Za explóziami stoja gangy prevažne z predmestí, kde žijú migranti.

Aktuálna situácia vo Švédsku je výsledkom imigračnej politiky v krajine v období, kedy Európu zasiahla hlavná migračná vlna. V roku 2014 bolo Švédsko druhou najvyhľadávanejšou krajinou pre migrantov, ktorí mierili na náš kontinent. Len v roku 2015 bolo vo Švédsku podaných 160-tisíc žiadostí o azyl. Nový život tam chcú začať utečenci z Afriky, Blízkeho a Stredného východu.

Nečakaný príliv migrantov a problémy spojené s ním začali krajinu meniť. V uliciach vzrastá násilie a rozrastá sa obchod s drogami. Časti miest, kde sa cudzinci usadili, trpia vyčíňaním gangov. Prisťahovalci majú na svedomí aj viacero medializovaných vrážd, znásilnení, či obrovské množstvo krádeží.

Popularita politikov, ktorí migrantom otvorili dvere, však teraz výrazune klesá a naopak popularita tých, ktorí hlásajú protiimigrantskú politiku rastie. Politici teraz v obavách pred vzrastajúcou vlnou terorizmu žiadajú vysťahovanie ekonomických migrantov.

Situácia v posledných dňoch vyústila až do zavedenia pasových kontrol na dánsko-švédskych hraniciach. Dánsko chce týmto krokom chrániť svojich obyvateľov, nakoľko aj oni zaznamenali nárast kriminality. Problémy majú spôsobovať práve azylanti zo Švédska, ktorí dochádzajú za prácou do Dánska. Kodaň tak dočasne zaviedla mimoriadne hraničné kontroly v tomto schengenskom priestore. Uvádza sa, že pôjde o opatrenie na dobu šesť mesiacov.

Na situáciu vo Švédsku, ktoré je súčasťou Európskej únie, dlhodobo upozorňuje aj predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár. Podľa neho je povinnosťou politikov na Slovensku, zabrániť podobným udalostiam, akým dnes musí čeliť Švédsko. Jedinou cestou je podľa neho prísna imigrantská politika a zatvorenie hraníc pre utečencov, ktorí vyznávajú odlišnú kultúru – prevažne moslimskú.

„Z tohto nevyhnutne plynú kultúrne konflikty, ale žiaľ aj teroristické útoky, ako sme toho svedkami v Nemecku alebo vo Francúzsku. Slovensko má utečencom pomáhať, koľko môže. Ale 90 percent ľudí prichádzajúcich do Európy nebolo ohrozených na živote. Sú to ekonomickí imigranti,“ píše sa vo svojom volebnom programe Sme rodina.

Podľa Kollára má Slovensko pomáhať v krajinách, odkiaľ utečenci do Európy prichádzajú. A nikto nás nemôže nútiť prijať ich na svojom území. „Je právom každého suverénneho štátu, aby rozhodol o tom, aký počet a akých ľudí z hľadiska krajiny pôvodu chce trvale prijať na svojom území,“ tvrdí hnutie už od svojho vzniku.

Kollárovci chcú presadzovať aj väčšiu angažovanosť tajných služieb v oblastiach vojnových konfliktov a častých teroristických útokov. „Spravodajské služby si musia všímať aktivity teroristických skupín v jednotlivých štátoch (najmä v turisticky zaujímavých destináciách). Musíme jasne zmapovať politickú nestabilitu, zlú ekonomickú situáciu obyvateľstva, násilné protesty a riziko únosov.“