Britský investor Bill Browder obvinil Moskvu zo smrti svojho audítora Sergeja Magnitského. Informuje o tom Benjamin Bidder pre spravodajský portál Der Spiegel, kde odhalil, že Browderov príbeh má vážne problémy s dôveryhodnosťou.

Už niekoľko rokov Browder, ktorý je vyhlásený za „nepriateľa číslo jedna“ ruského prezidenta Vladimira Putina a šéf fondu Hermitage Capital Management, vedie kampaň proti Rusku.

Vášnivý kritik Ruska neúnavne loboval za sankcie proti ruským predstaviteľom - všetko za predpokladu, že získa spravodlivosť pre svojho zosnulého zamestnanca, ktorý zomrel v Rusku, zatiaľ čo bol vo väzení, kvôli tomu, že bol obvinený zo spoluúčasti na daňových únikoch.



Browderovi sa podarilo príbeh o "nemilosrdne zabitom Magnitskom" presadiť západným vládam a aj médiám, čo USA viedlo k prijatiu Magnitského zákona v roku 2012, ktorý USA umožnil sankcionovať mnohých ruských úradníkov a podnikateľov za údajné porušovanie ľudských práv. Niektorí americkí spojenci vrátane Kanady a Veľkej Británie ich nasledovali a prijali podobné návrhy, ktoré umožnili sankcionovať ruských predstaviteľov.

Podnikateľ sa však stále nechce zastaviť a teraz lobuje za ekvivalent Magnitského zákona v celej EÚ, ktorý by umožnil zmraziť účty ruským úradníkom.

V deň desiateho výročia úmrtia audítora sa nemecký týždenník Der Spiegel rozhodol bližšie preskúmať Browderov príbeh o Magnitskom. Spravodajský portál tiež zistil, že príbeh nie je až tak pravdivý, ako by to chceli západní politici a MSM.



Žiadny hrdina

Browderov príbeh, ktorý o Magnitskom vytvoril, sa zdá byť nečestný už od samého začiatku, kvôli malým detailom, ako je napríklad tvrdenie, že Magnitsky bol jeho právnik, odhaľuje spravodajský portál Der Spiegel.

Problém je v tom, že nebol. Bol to audítor, ktorého najala Browderova spoločnosť ako daňového špecialistu. Sám Browder musel túto skutočnosť uznať, keď bol vypočúvaný na americkom súde, zatiaľ čo sa snažil, aby USA uvalili sankcie na ďalšiu skupinu ruských podnikateľov.

Túto skutočnosť implicitne potvrdil aj súd Spojeného kráľovstva, ktorý v roku 2012 vydal rozhodnutie o žalobe na urážku na cti, ktorú podal Karpov proti Browderovi.

Žiadna vražda

Nemecký portál tiež zistil podobné nezrovnalosti v príbehu audítorovej údajnej vraždy. Vo svojich tvrdeniach sa podnikateľ neustále odvoláva na správu Moskovskej verejnej monitorovacej komisie (PMC) - nezávislého mimovládneho orgánu pozostávajúceho z obhajcov práv, ktorý uskutočnil vlastné dôkladné vyšetrovanie Magnitského smrti.

Browder tvrdí, že Magnitsky bol úmyselne zavraždený. Napriek tomu Komisia vydala správu - ktorá je mimochodom stále voľne k dispozícii na jej internetovej stránke - v ktorej sa nenachádza žiadny obsah tohto druhu. Komisia vyhlasuje tvrdé podmienky vo väzení, v ktorom bol audítor držaný, a obviňuje ruské orgány, že si nesplnili svoju povinnosť chrániť jeho život. To však nehovorí nič o vražde.

Európsky súd pre ľudské práva (EDĽP) vo svojom rozhodnutí taktiež nespomenul slovo „vražda“. Namiesto toho sa v ňom uvádza, že Rusko v podstate „nechránilo právo na život pána Magnitského“ poskytnutím nedostatočnej lekárskej starostlivosti a „nezabezpečilo účinné vyšetrenie okolností jeho smrti“.



Benjamin Bidder tvrdí, že Browderova kampaň „spravodlivosť za Magnitského“ by mohla byť v skutočnosti súčasťou jeho vlastnej „osobnej pomsty“ voči Rusku, ktorá pomáha samotnému podnikateľovi udržať si tvár na Západe.

Je však potrebné položiť si ďalšiu otázku: Prečo západní politici a médiá podporili Browderov príbeh tak dychtivo, bez toho, aby ho najprv skontrolovali faktami? Odpoveď je jednoduchá.

Podľa Biddera je Browder „taký úspešný, pretože jeho rozprávanie sa zdá byť dokonale v súlade s ničivým obrazom“, ktorý má Rusko na Západe, takže pre médiá je oveľa pohodlnejšie, keď proste obvinia Rusko.