Komentár Cona Coughlina: Gatestone Institute.
Americký prezident Donald Trump osobne niekoľkokrát apeloval na európskych lídrov, aby prevzali zodpovednosť za svojich občanov, ktorí bojovali za Islamský štát. Európania však tento krok odmietli s odôvodnením, že ich návrat domov by zvýšil riziko islamom inšpirovaných teroristických útokov ...
Existuje veľmi reálna možnosť, že teraz sa Islamský štát, ktorý pred rokom utrpel jednoduchú katastrofálnu porážku - zničenie svojho takzvaného kalifátu - bude schopný znovu sformovať. Bude to najmä vďaka hordám oslobodených džihádistov z Európy i odinakiaľ, ktorí sa znovu zaradia k svojim pôvodným jednotkám.
Ak sa tak stane a Islamskému štátu sa podarí zorganizovať novú vlnu teroristických útokov proti západným cieľom, budú európski lídri môcť obviňovať len sami seba. Odmietnutli totiž prevziať zodpovednosť za činy svojich občanov, bez ohľadu na to ako sú hanebné, .
Od tej doby, čo sa podarilo zničiť väčšinu Islamského štátu, ostala nevyriešená jedna zásadná otázka: "Čo robiť s tisíckami bojovníkov Islamského štátu, ktorí boli zajatí a sú teraz držia v detenčných centrách vedených Kurdmi?"
Tento problém je závažný najmä s ohľadom na asi 2 500 zahraničných bojovníkov. Väčšina z nich sú držitelia európskych pasov. Do úvahy treba vziať aj ich rodinných príslušníkov, ktorí opustili svoje domovskej krajiny, aby bojovali za Islamský štát.
Keď si uvedomíme hĺbku ich zrady (obrátili sa chrbtom k zemi, kde vyrástli a ktorá sa o ne starala, aby sa pripojili k Islamskému štátu), je úplne pochopiteľné, že sa západné vlády zhrozili, keď porazení bojovníci Islamského štátu a ich rodiny oznámili, že sa chcú vrátiť domov. Napríklad v Británii sa veľa diskutovalo o prípade Shamimy Begum, ktorá ako 15-ročná opustila svoj domov vo východnom Londýne, aby sa stala manželkou bojovníka Islamského štátu.
Začiatkom tohto roka sa objavila v zlom stave v Kurdmi spravovanom tábore. Odtiaľ vzrušene volala, aby jej bolo povolené vrátiť sa domov. O povolenie vrátiť sa žiadala aj napriek tomu, že jej britská vláda medzitým odobrala jej britské občianstvo. Na svoju požiadavku dostala stručnú správu. Londýn trval na tom, že keď sa rozhodla pripojiť k zakázanej teroristickej organizácii, ktorej hlavným cieľom je vykonávať teroristické útoky na britské ciele, stratila tým právo byť britskou občiankou.
Odmietavé stanovisko britskej vlády sa dočkalo podpory širokej verejnosti. Tento postoj bol zjavný aj v ostatných európskych krajinách, ako napríklad vo Francúzsku, z ktorej mnoho jej občanov odcestovalo do Sýrie a Iraku a vstúpilo do služieb Islamského štátu.
Elementárna nechuť európskych vlád, mať čokoľvek spoločné s tými, ktorí odišli zo svojich domovských krajín, aby bojovali za Islamský štát, je úplne pochopiteľná. Tento postoj však vôbec nerieši problém mnohých zahraničných bojovníkov zadržiavaných v kurdských táboroch. Tí teraz v dôsledku tureckého vojenského vpádu do severnej Sýrie môžu utiecť a znova sa pripojiť k Islamskému štátu.
Tento problém Trumpovú administratívu zaiste trápil už dlho predtým, než turecký prezident Recep Tayyip Erdogan začal svoju vojenskú ofenzívu. Tá bola namierená práve proti milíciám sýrskych Kurdov v severnej Sýrii, kde boli bojovníci Islamského štátu zadržiavaní.
Washington rýchlo prijal zodpovednosť za tých pár svojich občanov, ktorí dobrovoľne bojovali za Islamský štát. Repatrioval ich do USA a začal ich trestne stíhať. Americkí úradníci dúfali, že keď USA pôjdu príkladom, tak sa Európania nechajú presvedčiť a svojich občanov repatriujú tiež.
Americký prezident Donald Trump osobne niekoľkokrát apeloval na európskych lídrov, aby prevzali zodpovednosť za svojich občanov, ktorí bojovali za Islamský štát. Európania tento krok odmietli s odôvodnením, že ich návrat domov by zvýšil riziko islamom inšpirovaných teroristických útokov. Donald Trump im na to pohrozil, že týchto zahraničných bojovníkov bez nejakých okolkov vyhodí na hraniciach príslušných európskych krajín.
Teraz sa v dôsledku Erdoganovej vojenskej invázie do severnej Sýrie obavy Washingtonu naplnili. Väčšina zajatých bojovníkov islamského štátu je držaná v táboroch ďaleko od vojenského konfliktu medzi Turkami a Kurdmi. Napríklad aj v rozľahlom internačnom tábore Al-Hol vo východnej Sýrii.
Už sa ale objavili správy, že bojovníci Islamského štátu utiekli z detenčného zariadenia v severnej Sýrii. Navyše kurdskí velitelia zodpovední za stráženie internačných táborov v iných častiach Sýrie varovali, že musia preskupiť svojich vojakov, aby pomohli obrane kurdského územia pred postupom Turkov. Tým vzrastá pravdepodobnosť, že väčšie množstvo bojovníkov islamského štátu využije situáciu k úteku.
Teraz existuje veľmi reálna možnosť, že sa Islamský štát, bude schopný znovu sformovať. Bude to najmä vďaka hordám oslobodených džihádistov z Európy i odinakiaľ, ktorí sa znovu zaradia k svojim pôvodným jednotkám.
Ak sa tak stane a Islamskému štátu sa podarí zorganizovať novú vlnu teroristických útokov proti západným cieľom, budú európski lídri môcť obviňovať len sami seba.