Harabin, SMER, SNS ako zmena? (Slavěna Vorobelová)
21 | 11 | 2019 I Slavěna Vorobelová

Po tom, čo v poslednej dobe predvádza Štefan Harabin sa nemožno čudovať, že sa mu príliš nedarí osloviť voličov.


Časy, keď získal cez 14 %, sú dávno preč a už sa pravdepodobne nikdy nevrátia. Pozrime sa však na to cez čísla.

Preferencie politických strán zverejnené v prieskumoch nie sú niečo, čo treba brať na isto a nemožno im asi ani príliš veriť. Ale orientačne nejaké trendy naznačujú, aj keď realita môže byť v konečnom dôsledku iná. Podľa posledných zverejnených prieskumov verejnej mienky dosahuje jeho strana cca 3%, podľa inej agentúry 1,8%. Keď to spriemerujeme, dostaneme sa na niečo mierne pod 2,5%, čo nie je práve výtlak, po akom tento samozvaný líder a kandidát, no stále sudca Najvyššieho súdu túži.

Každý z nás by ale mal mať sny a ciele. Pre neho je to podpora cez 14 %. Neustále pripomína, že toľko získal v prvom kole prezidentských volieb. Prišiel ale čas sa zobudiť a pozrieť sa na to reálne. Takýto výsledok nehrozí a je asi na úrovni vyjadrenia, že JA – SOM – VOĽ – BY – VY – HRAL.




Za fakt je potrebné vziať, že parlamentná strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko 13. novembra v Ružomberku podpísala memorandum o spolupráci národných a kresťanských politických strán. Konkrétne s mimoparlamentnými stranami KDŽP-Aliancia za Slovensko, NÁRODNÁ KOALÍCIA, DOMA DOBRE a Priama demokracia. Tie však uspeli v komunálnych  voľbách a nezanedbateľné percentá získali aj v eurovoľbách.

Jedná sa teda o aktívne strany, no bohužiaľ bez mediálneho krytia oligarchických denníkov. Plusom je ich aktivita v regiónoch, vysoký počet členov a štruktúry. Pre Harabina a jeho mimoparlamentnú stranu, ktorej ani nešéfuje (nikto nevie, kto je v jej štruktúrach) je toto spojenectvo Kotlebu bezvýznamné. Pre ľudí/voličov je to však jasný signál, že Marián Kotleba berie tieto strany za rovnocenných partnerov. Dokáže ľudí spájať a nie rozdeľovať v snahe ochrániť Slovensko pred bujnejúcim liberalizmom či hroziacou islamizáciou.

Kotleba bol otvorený aj spolupráci s Harabinom, ktorý však už vopred vedel, že do spolupráce s nikým ísť nechce. Vedel to už aj počas prezidentskej kampane, kde svojich podporovateľov a sympatizantov len využil a neskôr zahodil a vedel to už aj pred rokovaním s Mariánom Kotlebom. Mediálny priestor využil, ale či vo svoj prospech, to už posúdi každý sám. Kto inkriminovanú tlačovú konferenciu videl, vie ako to bolo.

Žiadna zo strán, ktorá sa pridala ku spolupráci s ĽSNS, nemá garantované žiadne teplé miestečka, nezískala ani žiadne finančné výhody, ako to niektorí oponenti tvrdia. Len spoluprácou a dialógom sa totižto dajú dosiahnuť programové priority, na ktorých sa strany dohodli. OBČAN bude ten, ktorý rozhodne, ktorá strana a ktorí kandidáti uspejú.

To, že to bolo správne rozhodnutie, potvrdzujú mnohé útoky oponentov a politických súperov, ktoré sa rozpútali, ako aj nálepkovanie výrazmi, ktoré znejú odpudzujúco.

Áno, stala som sa podľa médií zo dňa na deň „fašistkou“, „extrémistkou“ aj ja spolu s mojimi kolegami a sympatizantami a to len preto, že nejdeme s prúdom liberálnej ideológie a všetkých tých dúhových propagánd. Demokracia je podľa liberálov len tá ich pravda, ich názor, v opačnom prípade ste EXTRÉMISTA a iný názor sa nepripúšťa.

Verím, že sa každý rozhodne sám a slobodne. No netreba zabúdať, v akom stave sa Slovensko nachádza a vďaka komu.