Komentár Dmitrija Minina (Fond strategickej kultúry)
USA pripravujú finále bieloruskej „hry s Lukom“
S blížiacim sa dňom podpisu zmluvy o prehĺbení rusko-bieloruskej integrácie (písali sme o tom v článku "
The Wall Street Journal 5. novembra uviedol, že z obavy z pohltenia Bieloruska a zmeny mocenskej rovnováhy v Európe budú západné vlády podporovať autoritárskeho prezidenta Bieloruska Alexandra Lukašenka. Bloomberg dopĺňa, že „Európska únia aj USA sa snažia vytrhnúť bývalú sovietsku republiku z tieňa Kremľa“. „O ochrane ľudských práv môžeme diskutovať neskôr v súkromí,“ povedal v tejto súvislosti Bradley Freden, riaditeľ odboru pre záležitosti východnej Európy Ministerstva zahraničných vecí USA.
Vďaka takýmto ubezpečeniam, vrátane záruk, ktoré boli bieloruským úradom doručené neoficiálnymi cestami, podľahol Minsk ilúzii. Verí, že je Západ pripravený opustiť podvratný kurz voči súčasnému bieloruskému vedeniu i prezidentovi. Len aby Bielorusi nepokračovali v zbližovaní s Moskvou. To zrejme dáva Lukašenkovi odvahu provokovať Moskvu a politikárčiť pri príprave integračných dokumentov. Spolieha sa na zadné vrátka v podobe Západu. Lenže Washington už sľúbil kadečo. Napríklad Kyjevu alebo Sýrskym Kurdom.
V Minsku existujú určité kruhy zodpovedné za tvorbu zahraničnej politiky. Najmä na ministerstve zahraničných vecí. Buď si nie sú vedomé hry, ktorú USA hrajú s Bieloruskom, alebo zámerne zavádzajú vlastného prezidenta.
Ani jedna zo stratégií USA nezahŕňa skutočný rozvoj Bieloruska. Jediným cieľom je rozdeliť Minsk a Moskvu. Rovnako ako v prípade Ukrajiny. A použiť Bielorusko ako nástroj proti Rusku. Prosperita Bieloruska USA vôbec nezaujíma. Bieloruský chaos by práve veľmi privítali. Vždy ho možno ľahko pripísať na vrub autoritárskemu režimu Lukašenka. Politológovia USA sú predsa majstri v „organizovaní chaosu“. A vo svojich plánoch Lukašenka akosi podozrivo prehliadajú. Niet pochýb, že ho vnímajú len ako dočasnú figúrku, ktorej sa zbavia pri prvej príležitosti. A aj jeho najbližších spolupracovníkov. Jednoducho všetkých, ktorí sú vo vedení Bieloruska málo naklonení Západu.
Ako hlavná americká stratégia vo vzťahu k Bielorusku ostáva v platnosti zámer Strediska pre analýzy európskej politiky (CEPA) a Jamestown Foundation. Cynicky ho nazvali „Hra s Lukom“. Zmyslom „hry“ je nadviazať vzťahy s Lukašenkovým okolím. Hlavne so silovými zložkami. A vďaka nim pod zámienkou zlepšenia vzťahov zbaviť prezidenta moci.
O vplyve týchto organizácií hovorí fakt, že sú podľa všetkého s odobrením Bieleho domu jedinými zástupcami USA v Bielorusku. Táto jednoznačne voči krajine podvratná sila je Bielorusmi vnímaná pomaly ako ich vlastná lobby v USA. Lukašenka o tom presviedča jeho vlastné ministerstvo zahraničných vecí na čele s Vladimírom Makeiom. Zamestnanci CEPA a The Jamestown Foundation ako napríklad bývalý vedúci predstaviteľ Pentagónu Michael Carpenter alebo bývalý veliteľ armády USA v Európe, generál Ben Hodges, pravidelne cestujú medzi týmito dvoma krajinami. Majú otvorené dvere v najvyšších bieloruských politických a vojenských kruhoch. Najmä Hodges vynakladá značné úsilie na nadviazanie „osobného priateľstva“ s generálnym tajomníkom Bezpečnostnej rady Bieloruska. Je ním generál Stanislav Zas. Jeho si USA vybrali ako svojho budúceho favorita.
Je pozoruhodné, že USA svoje aktivity vôbec neskrývajú. Sú si zrejme istí, že sa vďaka nimi vytvorenému „filtru“ nežiadané informácie k Lukašenkovi vôbec nedostanú.
Lukašenkom akceptovaný Michael Carpenter tvrdí: „Politický systém v Bielorusku je diktatúrou. Vládni úradníci nechcú byť politicky otvorení. Niektorí vo vládnej nomenklatúre by ale chceli väčšiu nezávislosť vo svojom konaní. Práve tí by sa mohli stať partnermi USA, ktoré by im mohli k väčšej nezávislosť v rozhodovaní dopomôcť“. Bol to práve Carpenter, ktorý prvý nazval operáciu proti Minsku „hrou s Lukom“.
V nedávnom rozhovore Carpenter vysvetlil: „Západ si musí uvedomiť, čo možno dosiahnuť izoláciou. Na Kube sa v dôsledku izolácie režim posilnil. Priaznivci Fidela Castra ho podporili a vládol železnou rukou. Ani v Bielorusku USA izoláciou nič nedosiahli. To však neznamená, že by sme mali prijať diktatúru. A nečinne dúfať v zlepšenie situácie. Musíme uplatňovať inteligentnú politiku. Stanoviť jednoznačné podmienky. Robiť politiku cukru a biča s jasným cieľom, ktorý chceme dosiahnuť. To znamená uistiť Bielorusko o obmedzení izolácie a zároveň pracovať na odstránení Lukašenka“.
Ben Hodges pri každej príležitosti rád hovorí o vojenskom nebezpečenstve, ktoré údajne hrozí Bielorusku z Ruska. „USA sú pripravené pomôcť. Nežiadame ale, aby si Bielorusko vybralo medzi Východom a Západom. Môžeme sa však pomaly snažiť normalizovať vzťahy. Čo by malo Bielorusku pomôcť stať sa suverénnejšou a nezávislejšou krajinou“.
Tesne pred blížiacim sa podpísaním nových integračných dohôd medzi Ruskom a Bieloruskom CEPA a The Jamestown Foundation „znova ožili“.
CEPA sa najnovšie pýta, či si „Bielorusko vyberie Západ?“ Zdôrazňuje, že ďalšie zbližovanie Moskvy a Minska je v rozpore s plánmi na normalizáciu vzťahov medzi USA a Bieloruskom. Keďže v pláne je aj otvorenie veľvyslanectiev. Zmluva o tesnejšej spolupráci by teda podľa CEPA znamenala prerušenie vzťahov medzi USA a Bieloruskom.
Analytici CEPA sú presvedčení, že hra Minska „na obe strany“ pramení v snahe Lukašenka zostať pri moci. Zdôrazňujú, že bez Kremľa sa mu to nemôže podariť. Preto sa bieloruský prezident napriek všetkému Ruska stále drží.
Z čoho vyplýva, že zníženie vplyvu Moskvy v Bielorusku povedie aj k odstráneniu Lukašenka. CEPA tvrdí, že ho prostredníctvom Majdanu ukrajinského typu nemožno odstrániť. Západ by si tiež nemal robiť ilúzie o možnosti rozvoja liberálnej demokracie v Bielorusku. Preto by sa malo k Lukašenkovi pristupovať opatrne. Užitočným môžu byť kultúrne väzby a dialóg so zástupcami bieloruského verejného života. Napríklad príchod veľvyslanca USA by mohol uľahčiť kontakty s Lukašenkovou opozíciou. Toto sú základné princípy „hry s Lukom“.
Aj Nadácia Jamestown pripravila čerstvú správu. Nazvala ju "Západ a Bielorusko: Opätovné zbližovanie". Správu uvedie 21. novembra na osobitnej konferencii vo Washingtone. Akcia má mať patričnú dôležitosť. Zúčastní sa jej „kurátor“ Minska v administratíve USA, zástupca námestníka ministra zahraničných vecí USA pre európske a euroázijské záležitosti George Kent. Ďalej tiež námestník ministra zahraničných vecí Bieloruska Oleg Kravčenko. V rokoch 2008 až 2014 bol Chargé d'Affaires Bieloruska v USA. Je teda len pochopiteľné, že je dnes hlavným dôverníkom Bieleho domu v Bielorusku. Prostredníctvom Kravčenka kontaktoval Washington kľúčové osoby bieloruskej politickej scény. Dvojicu Makei a Zas.
Témy konferencie 21. novembra znamenajú pre Minsk dve hlavné skutočnosti: „Ak sa Bielorusko prikloní k Západu, USA mu radi pomôžu“. Zámerom podujatia je jednoznačne živiť nádeje istých vplyvných kruhov bieloruského vedenia, aby zablokovali ďalšie prehlbovanie spolupráce s Ruskom. Hlavné vystúpenia Kenta a Kravčenka sa majú týkať témy „Vzťahy medzi USA a Bieloruskom a ich zlepšenie“. A tam zaznejú najsladšie „medové motúzy“.
Treba veriť, že táto falošná hra nezvráti zblíženie dvoch bratských slovanských národov. Ruská strana totiž nepodniká aktivity podobnej povahy ako analýzy a konferencie stratégov USA. Možno sa im nepodarí naštrbiť storočiami preverené vzťahy Rusov a Bielorusov. Tie sú na kvalitatívne vyššej úrovni než vzťahy Moskvy s Kyjevom. Zmätok a chaos ale vyvolať môžu.