Na nebi bola 17. novembra 1989 polárna žiara

Rok 1989 priniesol nielen demonštrácie a pád komunistického režimu, ale aj vzácne nebeské úkazy. Jeden z nich sa navyše objavil práve v revolučný deň 17. novembra. Ľudia, ktorí sa na pražskej Národnej triede nezúčastnili manifestácie, mohli ten večer uzrieť jasnú a na naše pomery veľmi vzácnu polárnu žiaru. Informáciu si pri príležitosti 30 rokov Nežnej revolúcie pripomína portál Novinky.cz.

"Revolučný rok ponúkol hneď dva astronomické javy, ktoré - hoci s politicko-spoločenskými udalosťami nemali nič spoločné - sa občas spomínajú v ich súvislosti. Dokonca niektorí poverčiví ľudia týmto úkazom napriek ich skutočnej podstate prisudzujú vplyv na revolúciu v roku 1989. Symbolicky sa tak vnímať mohli,” uviedol fotograf a popularizátor astronómie Petr Horálek, ktorý dané úkazy portálu Novinky.cz pripomenul.

Prvý z javov bolo úplné zatmenie Mesiaca 17. augusta 1989, ktoré z našich končín išlo pozorovať nad ránom a počas svitania. Počas úkazu Mesiac vstúpi do tieňa Zeme a vďaka lomu svetla v zemskej atmosfére na nášho kozmického suseda dopadajú lúče krajinských zorí. Mesiac tak chytí nápadný naoranžovatený, tehlovo červený či až bordový nádych. Zatmenie bolo veľmi dlhé, fáza úplného zákrytu trvala hodinu a 36 minút.

Západ červeného Mesiaca

"Už staré civilizácie považovali úplné mesačné zatmenie za predzvesť udalosti nejakého negatívneho razenia, alebo skrátka symbol nejakej zmeny," poznamenal astrofotograf s tým, že v roku plnom politického napätia medzi poverčivými ľuďmi vyvolal isté symbolické dojmy.

"Veď zatmenený Mesiac so svojou červenou farbou zapadal na obzore za úsvitu. Jeho červená žiaru teda bledla na sklonku nového dňa. Nie náhodou sa tak medzi pamätníkmi tomuto rannému úkazu občas hovorí aj úsvit zmien. V Nemecku bol údajne vnímaný ako symbol k neskoršiemu pádu Berlínskeho múru počnúc 9. novembrom 1989,” spomína Horálek aj na webe Českej astronomickej spoločnosti.

Slnko bolo v roku 1989 neobvykle aktívne

Vzácnou zhodou náhod, prakticky v rovnakej dobe, kedy sa na Národnej triede 17. novembra 1989 odohrávali najväčšie demonštrácie, sa objavila nad oblohou aj polárna žiara. Išlo o prudký nárast geomagnetickej aktivity, ktorá umožnila toto farebné divadlo, odohrávajúce sa na oblohe.

Slnko bolo toho roku vo všeobecnosti veľmi aktívne. Vedci dokonca v marci 1989 zaznamenali jednu z najväčších slnečných erupcií v modernej histórii.

Novembrové polárne žiary spôsobili úniky koronálnej hmoty uvoľnené od Slnka v polovici novembra 1989. Erupcie síce už neboli tak silné ako na jar, no červená polárna žiara dosahovala viditeľnosť až do stredných zemepisných šírok. Dialo sa tak najmä vďaka tomu, že svojou vysoko položenou emisiou červeného odtieňa boli dostatočne výrazné a hlavne dlho trvajúce, aby ich bolo možné sledovať aj vo vtedajšej ČSSR. (zelené časti takzvaného aurorálneho oválu boli podľa Horalka z našich šírok nízko nad obzorom alebo pod ním)

Vďaka priaznivému počasiu počas večerných hodín sa mimo Prahu o svoje zážitky s polárnou žiarou mohlo podeliť nemálo pozorovateľov. Z mnohých svedectiev ponúka Horálek to, ktoré poskytol vtedajší zlínsky astronomický krúžok pod vedením Jozefa Chlachula: "V piatok 17. novembra 1989 som viedol astronomický krúžok detí väčšinou z vyšších ročníkov základnej školy. V záverečnej časti krúžku sa väčšinou pozorovalo na pozorovateľni Zlínskej hvezdárne. Keď som okolo siedmej večer odsunul strechu pozorovateľne s ďalekohľadom, tak som si všimol akýchsi zorí. Lenže po chvíľke som si uvedomil, že tie zore nie sú len niekde pri západe, kde zapadlo Slnko a že ani gradient ich jasnosti sa nijako na západ neviaže. A tak mi došlo, že je to polárna žiara. Pozorovali sme je teda rovnako z pozorovateľne, ako aj mimo nej z chodníkov okolitého gymnázia. Tam sme mali lepší výhľad aj na severný obzor, ktorý na pozorovateľni zacláňala odsunutá strecha."

Správu o sledovaní polárnej žiary potom zatelefonovali do televízie. Prvá správa vo večernej piatkovej "Jedenadvacítce" bola z Národnej triedy. "A posledná bola, myslím, naozaj naša," dodal Chlachula.

"Polárna žiara viditeľná z Česka aj zo Slovenska je každopádne pomerne veľkou vzácnosťou. Je naozaj náhoda, že jedna z tých výraznejších sa odohrala práve na deň nežnej revolúcie, hoci ten rok oných prípadov bolo viac, pretože práve vrcholila aktivita 22. slnečného cyklu,” uzavrel Horálek.