Tanky na uliciach v Chille, barikády a krvipreliatia v Bolívii, týždne nepokojov na Haiti a v Ekvádore. Južnou Amerikou sa vlna "sociálnych revolúcií" prehnala ako požiar. Faktom zostáva, že miestni síce majú veľa dôvodov na nespokojnosť. Zorganizovať revoltu v takom masívnom merítku ale vyžaduje priamo-či nepriamu podporu zvonka. A nie je tajomstvom, že južná Amerika je takpovediac "predzáhradkou" Spojených štátov. A čo ak v tej záhradke existujú obrovské zásoby lítia, o ktorom sa hovorí ako o "rope budúcnosti"?

Dve slová; Monroeova doktrína. To je princíp, ktorým sa riadila a stále riadi zahraničná diplomacia USA vo vzťahu k latinskoamerickým krajinám. Pomenovaná je podľa piateho amerického prezidenta, Jamesa Monroe-a.



Zjednodušene hovorí o tom, že západná pologuľa (t. j. americký kontinent) sa pokladá za sféru vplyvu jedine USA. USA má zabrániť kolonizácii alebo ovplyvňovaniu západnej hemisféry európskou alebo inou krajinou. Každý takýto pokus budú USA pokladať za ohrozenie vlastného mieru a bezpečnosti. Inými slovami, jedine USA majú právo rozhodovať o osude latinskoamerických krajín.

Zaujímavé súvislosti v tomto smere prekladá analytický projekt "Redfish"; "Krátko pred prevratom proti bolívijskému prezidentovi Evovi Moralesovi, jeho vláda avizovala plán znárodnenia vysoko ziskového lítiového priemyslu.



Jeho kabinet plánoval s nerastným bohatstvom obchodovať na medzinárodných trhoch priamo, namiesto západného sprostredkovateľa a za "akciové" ceny. Očakáva sa, že svetový dopyt po lítiu, ktoré sa používa na výrobu batérií v mobilných telefónoch, laptopoch či v elektrických autách sa v najbližších rokoch ztrojnásobí. A hádajte, kde sú jeho najväčšie svetové zásoby?"