Zdroj: Dmitrij Butrin, Kommersant

Rusko a Bielorusko majú v úmysle prejsť na jednotný daňový kódex v roku 2021 a nielen to.

Kommersant priniesol správu o programe hospodárskej integrácie Ruska a Bieloruska. Obe strany dohodu parafovali ešte začiatkom septembra, ale doposiaľ nebol zverejnený. V časovom horizonte jeden a pol roka sa pripraví  čiastočné zjednotenie oboch ekonomických systémov, ktorý vstúpi do platnosti od januára 2021.

Zjednotenie bude obsahovať minimálne jednotný daňový kódex, spoločný režim zahraničného obchodu a občiansky kódex jednotnej evidencie majetku a podobných sociálnych záruk. Súčasťou bude takmer spoločný bankový dohľad, ale s dvomi samostatnými centrálnymi bankami. Taktiež sa vytvorí jediný spoločný regulátor trhu s ropou, plynom a elektrickou energiou a harmonizovanou štátnou reguláciou priemyslu oboch partnerov.

Takáto miera integrácie dvoch suverénnych krajín je vyššia než v súčasné zjednotenie EÚ. Na úrovni oboch ekonomík v skutočnosti hovoríme o vytvorení konfederácie dvoch štátov od roku 2022. Je však do veľkej miery nepravdepodobné, že obe krajiny budú úplne rovnoprávne. Ruská ekonomika je 29-krát väčšia ako ekonomika Bieloruska.

Kommersant zverejnil detaily z jednotlivých ustanovení návrhu „Akčného programu Bieloruska a Ruskej federácie súvisiace s realizáciou ustanovení zmluvy o vytvorení Zväzového štátu“. Parafovali ho predsedovia oboch vlád Ruskej federácie a Bieloruska, Dmitrij Medvedev a Sergej Rumas ešte 6. septembra. Zdroj Kommersantu potvrdil pravosť tohto dokumentu.

Predmetné rokovania ohľadne tohto programu, na úrovni prezidentov a vlád oboch krajín, prebiehajú už od jari 2019 (projekt vo forme „obnovenia Zväzového štátu“ inicioval v decembri 2018 Dmitrij Medvedev). Bieloruský prezident Alexander Lukašenko však dával opakovane najavo (nie vždy pozitívne), že reč je o dostatočne závažných krokoch pre oba štáty.

Návrh integračného programu doposiaľ nebol zverejnený. Verejná časť rokovaní v roku 2019 sa točila hlavne okolo čiastkových otázok.  Moskva má Minsku kompenzovať najmä straty spôsobené znečistením ropy v systéme Transnefť z apríla tohto roku. Avšak „daňový manéver“ Ruskej federácie v ropnom priemysle až po vágne a bombastické vyhlásenia oboch strán o budúcom zblížení, zaznievajúce už posledných 20 rokov.

Reč je minimálne o dokumente podpísanom predsedami vlád oboch krajín. Ide tak o dosť radikálny projekt čiastočnej hospodárskej integrácie, ktorej miera je porovnateľná, ak nie rotsiahlejšia ako projekt Európskej únie. V mnohých ohľadoch sa toto spojenie podobá konfederácii, alebo dokonca federácii dvoch suverénnych štátov.

Do úvahy treba vziať aj vypracovanie a schválenie časti tohto plánu Ministerstvom financií Ruskej federácie a Centrálnou bankou. (otázky, ktoré sa ich netýkajú sú v „Akčnom programe“ zvyčajne rozvedené menej podrobne). Pomer oboch ekonomík je výrazne rozdielny. HDP Bieloruska v roku 2018 predstavoval len 3,4% podiel na HDP Ruskej federácie. Pri realizovaní tohto plánu do roku 2021, však hovoríme vo veľkej miere o absorpcii viac menej znárodneného hospodárstva Ruska s takmer úplne štátnym hospodárstvom Bieloruska. Minimálne na úrovni riadenia.

V akčnom programe je však ešte málo špecifík. Jednou z mála špecifickejších vecných povinností je napríklad vzájomné zrušenie roamingu od 1. júna 2020. K 1. novembru 2019 si strany navzájom predložili návrhy k „cestovným mapám“ zjednotenia oboch ekonomík a príprave legislatívnych krokov, týkajúcich sa vzájomnej integrácie ku koncu roka 2020. Vo väčšine prípadov pôjde o zákony, ktoré nadobudnú účinnosť k začiatku obojstrannej spolupráce v zjednotenom režime s dátumom 1. januára 2021.

Najdôležitejšou oblasťou zjednotenia sú daňové systémy oboch krajín. Predpokladá sa, že v spoločnom "Zväzovom štáte" Ruska a Bieloruska bude do 1. apríla 2021 prijatý jednotný daňový kódex.

Na základe tohto dokumentu však nie je možné relevantne povedať, od ktorého roku bude reálne spoločný projekt fungovať plnohodnotne. V spoločnom zväzku musia byť určité kompetencie samostatne vymedzené (ako sa to štandardne deje v konfederáciách) najmä otázky týkajúce sa všeobecných a vnútroštátnych kompetencií.

Dokument neobsahuje konkrétnu dohodu o osude „jednotného“ rozpočtu Zväzového štátu, ktorý sa v súčasnosti veľmi podobá akémusi náčrtu spoločných ustanovení „Akčného programu“. Tie však možno interpretovať akokoľvek. Nie je zatiaľ možné ani posúdiť, či to pre Rusko bude znamenať riziko daňových zmien. Od roku 2021 budú totiž zjednotené ešte aj dve súvisiace oblasti zvrchovanej politiky. Tými budú colná politika (až po spoločné colné previerky, spoločný informačný systém až po takmer spoločnú colnú službu) a energetická politika. V druhom prípade dokument priamo počíta s vytvorením „jediného regulátora“ trhov s plynom, ropou, ropnými výrobkami a elektrickou energiou. Avšak aj tieto časti dokumentu sú bez akýchkoľvek podrobností, načrtnuté iba opisným termínom.

Vzhľadom na dlhoročnú históriu rusko-bieloruských "treníc" s ropou a zemným plynom sa rokovania o tejto časti programu stanú pravdepodobne ústrednou témou boja o integráciu. Bieloruská strana totiž bezprostredne po parafovaní spoločného dokumentu vyhlásila, že bude pokračovať aj naďalej v domáhaní sa svojich kompenzácií od Ruska.

Tento dokument sa nezaoberá zlúčením bankových emisií a ani jednotnou menou. Centrálne banky a ministerstvá financií oboch krajín však majú v úmysle dohodnúť sa na harmonizácii makroekonomických politík, zjednotení menovej kontroly, zjednotení platobných systémov a aspoň sčasti, jednotnom režime ochrany investícií. Ruská centrálna banka a Bieloruská národná banka by mali od roku 2021 fungovať v rámci medzištátnej dohody o jednotných zásadách bankového a finančného dohľadu. Nakoniec sa strany dohodli aj na jednotných princípoch „osobitných ekonomických opatrení“. Rusko často podozrieva Bielorusko z ich obchádzania, ktoré ich nazýva iba odvetnými opatreniami.

Ministerstvá hospodárstva oboch štátov by rovnako do 1. novembra 2019 mali vytvoriť „cestovnú mapu“, zjednocujúcu reguláciu jednotlivých odvetví. Okrem palivového a energetického komplexu sa navrhuje harmonizovať aj „priemyselnú politiku“ (v tomto prípade sa má na mysli jednotný súbor regulačných noriem a nie jeden „zväzový“ štátny orgán). Znamená to režim štátnej regulácie poľnohospodárskych trhov, obchodu, dopravy a spojov, protimonopolnú politiku a režim ochrany spotrebiteľov. Do roku 2021 je tiež prisľúbený vzájomný jednotný prístup k verejnému obstarávaniu, jednotný systém evidencie majetku a zjednotenie hospodárskej legislatívy.

Rovnako sa bude pracovať nad spoločnými základmi občianskeho práva Zväzového štátu. Od januára roku  2022 oba štáty v rámci Zväzového štátu majú v pláne zaviesť „koordinovanú politiku“ na trhu práce a v sfére sociálnej ochrany. V neposlednom rade ide najmä o prísľub „zblíženia úrovne“ sociálnych záruk a v budúcnosti aj „rovnaké práva“ pre obyvateľov oboch krajín.

Dokument neobsahuje oblasti o spoločnej obrane, štátnej bezpečnosti, súdnom a ani právnom poriadku a záležitostiach ministerstva vnútra, školstva, zdravotníctva, vedy, a bezprostredne aj riadenie štátu. Akčný plán nerieši ani vnútornú štruktúru výkonných mocí v Rusku a Bielorusku. Strany sa však dohodli, že aj „iné ustanovenia zmluvy“ o Zväzovom štáte môžu byť predmetom diskusie.

Je potrebné poznamenať, že prinajmenšom do roku 2022 nie je dôvod hovoriť o „skutočnom zjednotení“ týchto dvoch krajín s následným prechodom do „nadstavbovej“ štruktúry ústredných orgánov Ruska a Bieloruska na základe „Akčného programu“. Dokument sa zaoberá iba hospodárskou integráciou.

Je takmer nemožné hovoriť o uskutočniteľnosti navrhovaného programu na základe rovnoprávnosti. Okrem toho, rozvoj regulačnej infraštruktúry Ruskej federácie predstihol do veľkej miery akékoľvek bieloruské analógy. Je totiž takmer nemožné zosúladiť štátnu reguláciu dopravných trhov Ruskej federácie a Bieloruska. Ruské normy sa vo svojej podstate dosť výrazne odlišujú od prijatých noriem v Bielorusku. To isté sa týka väčšej časti tém, ktoré budú predmetom budúcich rokovaní.

Ako vždy v takýchto prípadoch, aj teraz to predstavuje hlavné riziko pre väčšiu (v tomto prípade ruskú) ekonomiku, keďže prichádza k nerovnovážnej integrácii. Otvára sa tak „pod rúškom integračných potrieb“ aj možnosť prehodnotenia rôznych vnútorných pravidiel hry. Obe strany budú chcieť zrejme z tohto spojenia využívať spoločné výhody.

Ako tento ambiciózny projekt zlúčenie dvoch neporovnateľných ekonomík (Rusko je 29 krát väčšou ekonomikou ako Bielorusko) v skutočnosti dopadne sa dozvieme asi až po konkrétnom priebehu ďalších rokovaní. Tie však na základe doterajších skúseností pravdepodobne verejné nebudú.