NASA a ESA, vesmírne agentúry Spojených štátov a Európy, chcú spoločne zmeniť dráhu malého asteroidu. konkrétne ide o dvojplanétku (binárneho asteroidu) Didymos. Má to byť test pripravenosti na možné zrážky Zeme s iným vesmírnymi telesami, ktoré by nás mohli ohrozovať z kozmu.

Spoločná vesmírna misia ponesie označenie Asteroid Impact & Deflection Assessment (AIDA). Pôjde o zhodnotenie možného vplyvu na vychyľovanie asteroidov. V rámci tejto misie dve vesmírne sondy zamieria k asteroidu Didymos, konkrétne k tomu menšiemu telesu na obežnici. Didymos má priemer 780 metrov a jeho obežnica, akýsi "mesiac", iba 160 metrov.

Náraz poltunového stroja, letiaceho rýchlosťou 26 600 km/h by mal podľa odhadov aspoň trochu zmeniť dráhu vesmírneho telesa. Práve do tohto menšieho telesa má v roku 2022 naraziť pol tonová americká sonda DART (Double Asteroid Redirection Test, skr. - Test presmerovania dvojasteroidu, prekl.). Samotnému testu zmeny trajektórie vesmírneho telesa predchádza ešte prieskum, ktorý sa vykoná pomocou sondy, ktorej vypustenie oznámila NASA už skôr.



Zmena dráhy bude podľa magazínu Focus len minimálna. Pôjde asi len o 0,4 milimetra za sekundu. Ale aj to údajne stačí, aby sa posun dal merať aj zo Zeme.

O tri roky neskôr by mala okolo Didymos a jeho "mesiaca" začať krúžiť európska sonda Hera, pomenovaná po gréckej bohyni. O jej vyslaní majú na sklonku novembra rozhodnúť členské krajiny ESA na ministerskej konferencii v španielskej Seville. Zatiaľ nie je isté, či projekt získa väčšinu.

Podporte Heru

Hnutie Asteroid Day (Deň asteroidu) preto organizuje kampaň "Podporte Heru" a petíciu vedcov a občanov, volajúcich po vyslaní európskej sondy ku duálnemu asteroidu. Hera by mala zmerať letové parametre Didymosovej obežnice "mesiaca" a presne určiť, ako náraz americkej sondy ovplyvnil jeho dráhu.

Naviac má európska družice preskúmať štruktúru a zloženie tohto súputníka väčšieho asteroidu Didymos. Treťou dôležitou úlohou európskej sondy bude dôkladné zmapovanie povrchu zasiahnutého telesa, a to s rozlíšením na desať centimetrov. Hera má pritom objaviť a preskúmať aj kráter, ktorý po sebe zanechá DART.

Počítačovými simuláciami potom bude možné spočítať, ako účinne môže sonda s touto hmotnosťou, ako je DART, zmeniť dráhu asteroidu a do akej miery môže vlastne podobný "vesmírny gulečník" fungovať.



Tak možno zistiť prvé parametre, podľa ktorých možno prepočítavať, aká hmotnosť a energie by boli potrebné k vychýleniu vesmírnych telies väčších či menších rozmerov. Iba tak bude možné odhaliť, čo bude treba, ak niekedy v dohľadnej dobe vznikne potreba čeliť potenciálne nebezpečným vplyvom asteroidov na Zemi.

Zem čelí viac než dvadsaťjeden tisícom možných rizík zrážok s vesmírnym telesom

Trojročná prestávka, ktorá oddeľuje misie DART a Hera, je podľa vedcov nevyhnutná. Očakáva sa, že pri náraze americkej sondy vznikne veľký oblak prachu a ľadu, ktorý na istú dobu znemožní pozorovanie a skúmanie Didymosovho "mesiaca". Vzhľadom k nízkej gravitácii tohto dvojasteroidu bude trvať roky, pokým sa tento prach usadí.

Americká NASA a európska ESA už roky sledujú všetky nebeské telesá, ktoré sa pohybujú v oblasti obežnej dráhy Zeme a mohli by sa raz s našou planétou zraziť. V súčasnosti je známych asi 21 a pol tisíc asteroidov s priemerom sto metrov a väčším, ktoré predstavujú riziko pre Zem a pre ľudskú civilizáciu.

Nebezpečný Didymos

• Pod označením 65803 Didymos sa skrýva duálny systém dvoch asteroidov.


• Samotný Didymos bol objavený v roku 1996 a jeho malý "mesiac" o sedem rokov neskôr.


• Takýto duálny systém asteroidov dostal grécke pomenovanie, ktoré označuje dvojčatá.


• Aj dvojasteroid 65803 Didymos je považovaný za potenciálne rizikový pre planétu Zem.