Slovensko patrí medzi krajiny, ktorým nulové alebo záporné sadzby jednoznačne škodia. Navyše, keď tu zadĺženosť dosahuje historické maximá, je politika ECB veľkým rizikom. Tvrdí John Hardy, forex stratég Saxo Bank na portáli investicne.sk 

V septembri dosiahla medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien na Slovensku hodnotu tri percentá. Po Rumunsku (3,5%) je to spomedzi 28 krajín Európskej únie druhá najvyššia hodnota, píše portál. "Takáto miera inflácie je na súčasné pomery veľmi zriedkavým javom. Navyše, keď vezmeme do úvahy, že Slovensko je členom eurozóny, kde ceny rastú ešte pomalšie." píše Hardy.

Negatívnom dôsledkom tohto javu je, že krajina na to jednoducho nemá dostatok kapacít. Vidieť to na množstve budov, ktoré sú aktuálne vo výstavbe. Zdroje nie sú ani na pracovnom trhu, čo dokazuje nízka nezamestnanosť a rýchly rast platov. Rozhodne tomu nepomáha ani ECB, keďže jej uvoľnená politika prehrieva ekonomiku. 

Ak sa pozrieme do minulosti, pred desiatimi rokmi sa na Slovensku dalo kúpiť za rovnakú bankovku nepomerne viac vecí, ako napríklad vo Francúzsku. No práve vďaka vysokej inflácii sa tu ceny rýchlo už takmer vyrovnali Západnej Európe. 

Hardy varuje pred špekulantmi na realitnom trhu. Situácia na Slovensku ešte nedosahuje také extrémne úrovne, ako v niektorých iných krajinách EÚ, ale pomaly sa k nej môže blížiť. 

Ako z toho von?

V Európe ešte z historického hľadiska nedošlo k situácii, kedy by si subjekty mohli požičiavať za negatívne úroky. Myslím si preto, že ECB už došla na koniec svojej cesty. Mario Draghi ešte pri svojom odchode z postu šéfa ECB uvažoval, že znova sadzby zníži, avšak už nie je kam. Ak by k tomu došlo, bude to len horšie a horšie. Pokračovalo by znehodnocovanie úspor a ďalej by sa nafukovali cenové bubliny. Bolo by to nezdravé pre ekonomiku. 

Krajiny by sa pre naštartovanie ekonomiky mali viac zamerať na fiškálnu politiku. Aj Slovensko by malo viac investovať do infraštruktúry, napríklad do digitálnej siete a celkovo do digitalizácie ako takej. V Dánsku už všetko funguje digitálne. Ak vám úrady chcú ako občanovi niečo doručiť, odošlú vám to do osobnej e-mailovej schránky, ktorú má vytvorený každý občan. 

Takto to nefunguje napríklad ani v Nemecku. Aj to jeden z dôvodov, pre ktorý sa Nemecko tento rok prepadlo do recesie. Pre krajiny ako Slovensko by to malo byť výstrahou. Investície do inovácií a digitalizácie by sa jednoducho nemali zanedbávať.