Komentár Vladimíra Prochvatilova (Fond strategickej kultúry)
Ohromné masy indiánov sa blížia k hlavnému mestu La Paz
Bolívijský prezident Evo Morales 10. novembra oznámil, že odstúpi. Pritom 20. októbra vyhral prezidentské voľby. Následne ale začali protesty s obvinením, že vláda sfalšovala výsledky volieb. Morales to označil za štátny prevrat. Podobne situáciu vidia tiež Mexiko, Kuba a Venezuela.
Evo Morales, pôvodom indián kmeňa Aymara, sa stal prezidentom v roku 2005. Bol prvou hlavou štátu v Latinskej Amerike, ktorá zastupovala pôvodné obyvateľstvo kontinentu.
Hospodárska politika Moralesa dostala názov „evonomika“. Jeho cieľom bolo znížiť závislosť od medzinárodných finančných organizácií a znárodnenie ropného a plynárenského priemyslu. Tiež legalizácia pestovania koky, ktorá živí indiánskych roľníkov tvoriacich 62 percent bolívijského obyvateľstva. Všetko so zámerom znížiť chudobu. Morales chcel, aby ho volali radšej „súdruh Evo“ než „pán prezident“. Morales považuje za svojho učiteľa revolucionára Che Guevaru. Mentorom a priateľom bolívijského prezidenta bol Hugo Chávez.
Počas celého pôsobenia Moralesa v kresle prezidenta bola Bolívia lídrom v hospodárskom raste v Latinskej Amerike. Jej hrubý domáci produkt (HDP) vzrástol z pôvodných 9,57 miliárd dolárov roku 2005 na 41,41 miliárd dolárov v roku 2018.
Bolívijský minister hospodárstva Luis Arce v rozhovore pre magazín „Latinská Amerika“ v roku 2014 uviedol dôvody úspechu. Podľa neho za to Bolívia vďačila odmietnutiu neoliberálneho modelu. Štát sa podľa Arceho stal rozhodujúcim v ropnom a plynárenskom, baníctve, hutníckom priemysle a energetike. V roku 2006 sa začal poľnohospodársky mechanizačný program. V rámci neho dostali roľníci traktory. Produktivita práce sa zvýšila a príjmy roľníkov začali postupne rásť. Vláda zaviedla sociálne dotácie pre deti študujúce vo verejných školách, pre tehotné ženy a ženy s deťmi do dvoch rokov. Tiež pre starších ľudí nad 60 rokov, ktorí nedostávali žiaden štátny dôchodok.
Podľa údajov Medziamerickej rozvojovej banky za rok 2019 sa Moralesovi podarilo za 14 rokov znížiť úroveň chudoby z 38 na 15 %. Počet chudobných Bolívijčanov klesol zo 60 na 34 %. „Za Moralesa rástla bolívijská ekonomika v priemere o 4,9 % ročne a inflácia prakticky prestala existovať,“ píše španielsky El País.
Bolívia sa stala jedným z popredných ruských hospodárskych partnerov v Latinskej Amerike. Počas návštevy Evo Moralesa v Moskve v júli 2019 bolo podpísané memorandum o spolupráci medzi Rosatomom a ministerstvom energetiky Bolívie. Zahŕňalo prieskum a rozvoj ložísk lítia. Ďalej výmenu informácií, spoluprácu v rámci vedeckého výskumu v oblasti ťažby a výroby lítia a výrobkov z lítia.
Smutnou tradíciou krajiny je ale takzvané „Bolívijské kyvadlo". Optimisticky sa rozvíjajúcu hospodársku politiku zvykne po istom období radikálne zbrzdiť nový prevrat alebo masové nepokoje. Od roku 1825, keď bola vyhlásená nezávislosť Bolívie, sa v krajine uskutočnilo 10 vojenských prevratov.
Evo Moralesa prinútila odstúpiť bolívijská armáda. Formálnym dôvodom ultimáta, ktoré predložil veliteľ bolívijských ozbrojených síl generál Williams Kaliman, boli hromadné nepokoje. Organizovali ich stúpenci porazeného prezidentského kandidáta Carlosa Mesu. Ten je napojený na americké finančné kruhy.
Rektor univerzity San Andrés Waldo Albarracín obvinil armádu, že priamo ona vycvičila odporcov Moralesa. Pre noviny Página Siete povedal: „Obviňujem veliteľa Kalimana z používania ozbrojených síl na protizákonné ciele. Vojenský personál školí štátnych zamestnancov, ako vyrábať bomby, či výbušniny a ako udierať ľudí obuškami“.
Predstaviteľ šiestich tropických federácií producentov koky Leonardo Loza povedal Págine Siete, že vinníkom protestov je Carlos Mesa. Spolu s opozíciou podľa neho platia až 500 boliviano na deň „bojovníkom v kapucniach“.
Protesty sa začali v Santa Cruz de la Sierra, v najprosperujúcejšom meste krajiny. Mesto bolo ochromené 11 dní. V Bolívii sa také niečo ešte nestalo. Posledné dni ovládli Santa Cruz skupiny mládeže. Hlásia sa k jednému z Mesových spolupracovníkov, šéfovi takzvaného Občianskeho výboru v Santa Cruz, Fernandovi Camachovi. Prehľadávajú občanov prechádzajúcich kontrolnými bodmi a blokujú celé mestské oblasti.
Na tlačovej konferencii v Chimore Morales uviedol, že Mesa a Camacho vypísali odmenu 50 000 dolárov tomu, kto im vydá Moralesa a viceprezidenta Álvara Lineru.
Údernou silou opozície sú fašistickí cyklisti. Sú to „Motoqueros“ z hnutia „Resistencia Juvenil Cochala“. Skupina je veľmi dobre vybavená. Má k dispozícii 1200 motocyklov, každý s dvomi vodičmi. Sú to práve tí „bojovníci v kapucniach“, o ktorých hovoril Leonardo Loza.
Motocyklistov podporovali opozičné autobusy a protestujúci chodci. V meste Villa Pagador "motokeros " zaútočili na obyvateľov, ktorí požadovali ukončenie blokády tejto oblasti. Útočníci sa schovávali za štíty a hádzali petardy a kamene. Nechýbali ani obušky a dokonca doma vyrobené „bazuky“.
Venezuelský televízny kanál Telesur uviedol, že 6. novembra opoziční bojovníci brutálne zaútočili na pochod domorodých roľníkov. Útočili dokonca proti pôvodným indiánkam. „Toto nemá s demokraciou nič spoločné. Toto je fašizmus. Útok na ženy, na ich etnický pôvod, ich ponižovanie, to je jednoducho fašizmus. Čo dnes vidíme v Bolívii je vlna fašizmu,“ zdôraznil viceprezident Álvaro Linera.
Bolívijskí poslanci zverejnili videozáznamy o násilí proti pochodu indiánskych žien. Tiež dokazujúce únos starostky mesta Vinto v provincii Quillacollo Patricie Arceovej. Odborovú aktivistku Paolu Aguilar Serrudo dokonca Motoqueros mučili.
Vo videu, ktoré zverejnil Telesur, je možné vidieť, ako Patriciu Arceovú s ostrihanými vlasmi vlečú po ulici a polievajú červenou farbou. Pľujú na ňu, močia, nútia ju pokľaknúť a odstúpiť z funkcie.
Šikanovanie Patricie Arceovej (VIDEO)
Agresia voči ženám, najmä indiánkam, vyvolala len prázdne vyhlásenie Organizácie spojených národov (OSN). „Organizácia ľutuje násilie a neľudské zaobchádzanie so starostkou mesta Vinto. A tiež útoky na ďalšie ženy, mužov a deti“.
Christoph Harig, vedec Nemeckej univerzity ozbrojených síl, študujúci vzťahy medzi vojenskými a civilnými predstaviteľmi v Latinskej Amerike, hovorí: „Protesty v Bolívii posilňujú postavenie armády ako konečného rozhodcu v politických krízach. Čo prispeje k ďalšiemu rozdeleniu spoločnosti".
Formálnou hlavou Bolívie je druhá podpredsedníčka senátu, zástupkyňa opozície Janine Agnes. Skutočnú moc má ale armáda. Vedie ju generál Williams Kaliman Romero. V podstate skutočný vodca prevratu. Je známy dobrými vzťahmi s USA. Zrodili sa v rokoch 2013 až 2016, keď bol vojenským zástupcom vo Washingtone.
Prevrat v Bolívii má veľmi dobrý ekonomický dôvod. Krajina má najbohatšie zásoby lítia. Nachádzajú sa v najväčšej svetovej soľnej bažine Uyuni. Tu sa sústreďuje 50 až 70 % celosvetových zásob lítia. Približne 100 miliónov ton. Lítiu hovoria tiež „ropa budúcnosti“. Závisí na ňom prechod od benzínových k elektrickým vozidlám s lítium-iónovými batériami. Najväčším spotrebiteľom lítia na svete je americká spoločnosť Tesla Elona Muska. Na splnenie plánov vyrobiť pol milióna elektrických vozidiel ročne musí Musk skúpiť takmer celé lítium na trhu. Jeho cena rýchlo rastie. Ak v roku 1998 jedna tona stála 2 tisíc dolárov, teraz dosahuje aj 20 tisíc dolárov.
V júli 2019 sa spoločnosť Rosatom zapojila do projektu výstavby závodu na výrobu uhličitanu lítneho v Uyuni. Prevádzkuje ho Bolivian Lithium Deposit Company (YLB) a čínske konzorcium TBEA Group-Baocheng. Projekt ráta s výstavbou továrne na výrobu batérií.
Dňa 12. novembra mexický minister zahraničných vecí Marcelo Ebrard oznámil, že Evo Morales odletel z Bolívie a je pod ochranou Mexika.
Medzitým podľa Associated Press podporovatelia Moralesa pália barikády blokujúce prístupy k hlavnému letisku v krajine. „Veľký pochod domorodých obyvateľov na podporu Moralesa sa začal,“ uviedla ABC International. Obrovské masy indiánov smerujú do bolívijského hlavného mesta La Paz ...