Pri hodnotení mocenského vplyvu oboch najvyšších predstaviteľov strany Smer-SD možno konštatovať, že Robert Fico stavia na podpore väčšiny jeho prívržencov v poslaneckom klube strany a kalkuluje s tým, že si stále udržiava sympatie „národno-konzervatívne“ založených voličov, prevažujúcich v elektoráte strany.

Práve tak si možno vysvetliť aj Ficov postoj v kultúrno-etických otázkach i zotrvačnosť v jeho chápaní sociálnej politiky strany. Prieskumy volebných preferencií presviedčajú Fica o tom, že pozná sociálnu mentalitu a hodnotové priority väčšiny svojich voličov. Vo vzťahu k príslušníkom straníckej elity sa drží zásady „vernosť až za hrob,“ teda vzájomnú lojalitu považuje za prvok, ktorý má držať stranu pohromade a zabrániť jej triešteniu.

Na druhej strane ako realistický politik - teda pragmatik - snaží sa o to, aby nevyhrocoval názorové vnútrostranícke konflikty, ak nemá pocit, že ho zástancovia iných názorov ohrozujú.



Zatiaľ z uvedeného zorného uhla sa pozerá aj na premiéra Pellegriniho, ktorý za svoju doterajšiu politickú kariéru vďačí jeho donedávna takmer nevýraznému pôsobeniu v politike. Avšak keby bol býval premiér Peter Pellegrini výraznejšou osobnosťou v minulosti, sotva by sa bol prepracoval do „najvyšších poschodí moci.“

Aj keď bol v strane Smer-SD prakticky od začiatku, pre Fica dlho bol iba lojálnym „pešiakom“ a takto ho až doteraz vnímal. Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky - ako aj prepuknutí kauzy Kočner - nastala však na Slovensku zásadne nová spoločenská situácia, v ktorej sa začal Pellegrini prejavovať inak, ako tomu bolo predtým.

V politike to nie je výnimočný jav - stačí uviesť ako príklady mená Michail Gorbačov alebo Alexander Dubček, aby sme ilustrovali, ako dochádza k „vyniknutiu“ ľudí, zdanlivo nie príliš známych alebo nie výrazne zapísaných do povedomia spoločnosti. Možno si predseda Smer-u predstavoval Pellegriniho ako svoju „bábku“, keď ho strana nominovala na post predsedu vlády po Ficovi.



I keď Robert Fico pokorne nevyprázdnil mocenský priestor Petrovi Pellegrinimu a neprijal rolu povestnej „chromej kačice“, nový premiér sa pokojne ujal kormidla exekutívy, ale nie tak, aby sa vyhol opatrnému taktizovaniu a zdržanlivosti, ktorú opozícia a jej naklonené médiá interpretujú ako príznak podriadenosti bývalému premiérovi.

Keď sa však „poriadne rozhliadol v priestore po Ficovi,“ uvedomil si, že postupne musí riešiť problémy nakopené za minulé obdobie a nebáť sa verejne prezentovať názory, aj keď sa nezhodujú s názormi Fica. Nevedno, či až posledné megakauzy doviedli Pellegriniho k záveru, že musí ráznejšie konať, aby čelil kritike opozície, ktorá žiada zbaviť Slovensko korupcie, klientelizmu a partokracie - inak nerestí, trápiacich našu krajinu za všetkých predchádzajúcich vlád. Premiér Pellegrini zreteľne vníma mieru nespokojnosti občanov - ktorú môžu prejaviť v parlamentných voľbách vo februári 2020 - pričom si uvedomuje šance opozície prevziať moc.

V takomto rámci naznačil potrebu kompromisu s politickými protivníkmi, čo svedčí o jeho schopnosti premýšľať v strategických dimenziách.



Doterajšie prieskumy volebných preferencií odôvodňujú hodnotenia analytikov, že Smer-SD aj po februárových parlamentných voľbách bude mať najpočetnejší poslanecký klub v Národnej rade Slovenskej republiky.

V takejto súvislosti je zaujímavý postreh predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára, že po voľbách by mohla vzniknúť vláda troch koaličných partnerov: Smer-SD, SNS a Kotlebova Ľudová strana Naše Slovensko. Niektoré politické kroky Roberta Fica v poslednom období to nevylučujú, ale premiér Peter Pellegrini opakovane vylúčil, že by išiel do vlády s Kotlebovou stranou. Možno ani časť elektorátu Smer-u by uvedenú trojkoalíciu neakceptovala a zmenila by svoju náklonnosť voči Ficovej strane v prospech iného politického subjektu.



Opoziční politici a s nimi spojené médiá sa snažia vyvolať roztržku medzi Ficom a Pellegrinim, aby zabránili volebnému víťazstvu Smer-u. Zatiaľ obaja - napriek niektorým odlišnostiam v názoroch - nenechali sa uniesť dynamikou politického boja do tej miery, aby nezhody medzi nimi pochovali Smer-SD a jeho budúcnosť na politickej scéne Slovenska. Hoci aktuálne Pellegrini „ťahá za kratší koniec povrazu,“ Fico by nemal podliehať ilúzii, že politik za svoje chyby neplatí!