SNS so znepokojením sleduje rozporuplné konanie vlády SR vo veci napĺňania rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky (prijatom Uznesením NR SR č. 1697 dňa 29. marca 2019), v ktorom Národná rada Slovenskej republiky požiadala Vládu Slovenskej republiky, aby:

1. už nepokračovala v procese smerujúcom k ratifikácii „Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. (Istanbulský dohovor)“ a

2. vykonala všetky úkony súvisiace s oznámením Rade Európy, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou tohto dohovoru.

Verejné vyjadrenie ministerstva spravodlivosti, že v uvedenom uznesení NR SR nenachádza žiadne usmernenie pre svoju odpoveď Súdnemu dvoru na otázku o voľbe právneho základu k rozhodovaniu o tom: „či môže Európska únia pristúpiť k Istanbulskému dohovoru bez toho, aby k nemu pristúpili všetky členské štáty," oprávnene vzbudzuje dojem, že sa rezort chystá nečinnosťou, či nekvalifikovaným postupom umožniť Európskej únii presadenie zavedenia Istanbulského dohovoru do právneho poriadku Slovenskej republiky, napriek tomu, že NR SR jeho ratifikáciu, viac ako ústavnou väčšinou odmietla.

Odhliadnuc od skutočnosti, že EÚ nemá právomoc v oblasti hmotného trestného práva, keďže túto si členské štáty ponechali a viaceré ustanovenia Istanbulského dohovoru podstatu trestného práva majú, čo prakticky vylučuje možnosť jednostranným úkonom EÚ tento dohovor cez rozhodnutie EÚ preniesť do nášho právneho systému, nemôžu ministerskí legislatívci prehliadať podstatu riešenej kompetenčnej otázky.

a) Slovenská republika je samostatným, suverénnym členom Rady Európy a rovnako, ako jej ďalších 47 členských štátov vždy mala právo slobodne a suverénne rozhodovať o tom, ku ktorým iniciatívam, aktivitám, či dohovorom sa pripojí a ku ktorým nie.

b) Európska únia je úplne iné zoskupenie 28 štátov ako Rady Európy, ktoré nemá nijaké právo určovať, či obmedzovať zmluvnú voľnosť, alebo slobodu rozhodovania svojich 28 členov vo vzťahu k Rade Európy. Každý členský štát EÚ sa o pristúpení k Istanbulskému dohovoru rozhodoval samostatne, podľa názoru svojich občanov, bez ingerencie EÚ. A tak, ako sa k nemu prihlásil, musí mať aj slobodné právo sa k nemu neprihlásiť, či od dohovoru odstúpiť.

c) Z dikcie tohto uznesenia je iste každému dostatočne zrejmé, že NR SR odmietla ratifikovať uvedený dohovor a tým aj akceptovať implementáciu všetkých nových, z neho vyplývajúcich záväzkov do právneho systému Slovenskej republiky a súčasne dala Vláde SR pokyn na to, aby formálne relevantným spôsobom Rade Európy oznámila, že Slovenská republika sa v dôsledku takéhoto rozhodnutia parlamentu, zmluvnou stranou predmetného dohovoru nestane.

Z uvedených skutočností by na ministerstve spravodlivosti mali dokázať spraviť jednoduchý logický záver, že Slovenská republika nemôže dať súhlas na to, aby Európska únia pristúpila k Istanbulskému dohovoru v celku, bez toho, aby k nemu pristúpili všetky členské štáty. Veď takto by nám Istanbulský dohovor z Bruselu vnútili do nášho právneho systému aj napriek tomu, že sme jeho ratifikáciu legitímne odmietli.

Snaha Európskeho parlamentu cez diskusiu o „právnom základe“ pred Súdnym dvorom EÚ odňať národným parlamentom právo rozhodovať o medzinárodných záväzkoch a privlastniť si ho je z priebehu udalostí a konštrukcie tejto kauzy na Súdnom dvore EÚ zjavná. Preto je zrozumiteľná, dôrazná, kvalifikovaná, negatívna odpoveď Vlády SR na snahu Európskej únie o presadenie Istanbulského dohovoru do právneho systému všetkých členských štátov EÚ, aj proti ich vôli nevyhnutná.

Slovenská národná strana ubezpečuje občanov SR, že v prípade pokračovania nenáležitého, vyhýbavého, alibistického správania sa, či obštrukcií rezortu spravodlivosti, je pripravená vyvíjať na vládu, aj ministerstvo spravodlivosti potrebný tlak, aby si zodpovedne, v plnom rozsahu plnili svoje povinnosti pri ochrane záujmov a práv Slovenskej republiky a svojím lajdáctvom neumožnili Bruselu preniesť do Slovenského právneho systému naším parlamentom odmietnuté ustanovenia Istanbulského dohovoru.

Aj preto v už uplynulom týždni podali poslanci NR SR za SNS do parlamentu návrh uznesenia Národnej rady SR k uvedenému problému, ktorým v prípade potreby vytvoria parlamentu priestor na formovanie inštrukcií a pokynov volených zástupcov ľudu voči nezrozumiteľnému správaniu sa štátnej exekutívy.