Komentár Dmitrija Sedova (Fond strategickej kultúry)
Berlín i Európa prestávajú vnímať USA ako „svetového policajta“
Nemecká ministerka obrany a súčasne predsedníčka Nemeckej kresťansko-demokratickej únie Annegret Kramp-Karrenbauer (CDU a CSU) navrhla minulý týždeň vytvorenie bezpečnostnej zóny v severnej Sýrii pod kontrolou NATO.
Kramp-Karrenbauer tak vyjadrila väčšinový názor nemeckej politickej elity. Tá je nespokojná s doterajšou úlohou USA na Blízkom východe. Nemecko má v pláne posilniť svoju prítomnosť v Sýrii. Nemecká vláda sa v reakcii na pasívne správanie partnerov z NATO rozhodla pokračovať vo vojenských operáciách v Sýrii a Iraku. Operácie stíhačiek Tornádo a zariadenia pre tankovanie lietadiel budú na základni Al-Azraq v Jordánsku trvať do marca 2020. Školiace strediská nemeckej armády v strednom Iraku a kurdských regiónoch Sýrie budú fungovať až do októbra 2020.
Myšlienka vytvorenia bezpečnostnej zóny v severnej Sýrii je stále živá. Návrh je v štádiu prípravy a zatiaľ o ňom diskutujú v Nemeckom parlamente. Predbežný návrh predpokladá, že by v bezpečnostnej zóne malo byť 30 až 40 tisíc vojakov NATO z Európy. Nemecko je pripravené vyslať 2 a pol tisíc vojakov. Podľa nemeckej armády by sa bezpečnostná zóna mala rozdeliť na štyri sektory. Každý 30 km dlhý a 40 km široký. Nemecká armáda by mala na starosti jeden zo sektorov. V rámci neho by viedla európske medzinárodné sily. Nemci sú pripravení poskytnúť svojim jednotkám kompletné bezpečnostné zabezpečenie. Teda prieskum, špeciálne sily, obrnené vozidlá, ťažké zbrane, delostrelectvo aj jednotky na odstraňovanie mín. Leteckú podporu by mali zabezpečovať stíhačky Tornádo. Proti pozemným obrneným cieľom by mali byť k dispozícii vrtuľníky Eurofighter.
Zámer Nemcov pokračovať vo vojenských operáciách v Sýrii nie je podľa World Socialist Web čisto nezištná. „Cieľom Nemcov nie je boj proti terorizmu, ale prístup k rope na Blízkom východe. Získať krízovú oblasť pod kontrolu a vrátiť milióny utečencov z Európy späť do oblastí, odkiaľ prišli“.
Nemecký parlament začal diskutovať o návrhu Kramp-Karrenbauerovej. Žiadna zo strán zatiaľ úplne neodmietla účasť Nemecka v sýrskej kríze. Možnú nemeckú pozíciu v Sýrii načrtol zástupca koalície CDU a CSU Johann Vadeful. „Udalosti v Sýrii a Iraku by mali byť v centre našich bezpečnostných záujmov. Nemecko je najsilnejší štát v Európe. Zároveň je dočasným členom Bezpečnostnej rady OSN. Nemecká armáda je jednou z najsilnejších v západnom svete“.
Wadeful podporil plán Kramp-Karrenbauer. Povedala, čo by sa podľa neho nikdy neodvážila povedať Angela Merkelová: „Treba priznať, že USA už nemajú tú silu, ako v minulosti. Ich pozícia „svetového policajta“ a ochrancu západných záujmov je oslabená. Súčasné nemecké vedenie sa v podstate zhoduje, že tak Nemecko i Európa by mali na seba v budúcnosti prevziať doterajšiu americkú pozíciu“. S týmto názorom súhlasí i členka obranného výboru Nemeckého parlamentu zo strany Alternatíva pre Nemecko Herold Otten. Podľa jej názoru by malo byť Nemecko aktívne napriek „desaťročiam dobrovoľnej pasivity“.
Alexander Neu z ľavicového krídla v obrannom výbore tiež nemal námietky proti iniciatíve Kramp-Karrenbauer. Vyzval súčasnú kancelárku Merkelovú, aby oficiálne vyhlásila, že Turecko v Sýrii porušuje medzinárodné právo. Zástupcovia strany zelených a slobodných demokratov sa vyjadrili v podobnom duchu.
Podľa všetkého nejde iba o prázdne reči. Postupným odchodom Angely Merkelovej z funkcií v Nemecku v októbri 2020 slabne zrejme i jej sila. Postupne sa medzitým zosilňuje súperenie medzi silami, ktoré sa snažia dať Nemecku novú politickú tvár. Tento trend je stále viditeľnejší. A jeho zástupcovia už prestávajú byť spokojní s úlohou Nemecka v západnej politike. Prestávajú byť spokojní s doterajším označením „Nemecko je ekonomický gigant ale politický trpaslík“. Podľa nich by malo byť Nemecko silné i politicky.
Tradiční nemeckí zástupcovia myšlienky silného západného sveta sú pripravení prevziať po USA vodcovstvo. V očiach Nemcov sa podľa prevládajúceho názoru USA neosvedčili ako vodcovia. Nemecká vládna koalícia CDU a CSU spolu s SPD má tak podporu pre zmenu politiky. Podľa World Socialist Web sledujeme „oživenie nemeckého imperializmu".