Matka sa predávkovala morfiom, eutanáziu by som jej priala, hovorí poslankyňa.

Lekárka a poslankyňa za ANO, Věra Procházková chce v Snemovni predložiť zákon, ktorý by umožnil umierajúcim a nevyliečiteľne chorým pacientom podstúpiť eutanáziu alebo asistovanú samovraždu. V rozhovore pre iDNES.cz priblížila, prečo sa rozhodla bojovať za eutanáziu. Vysvetľuje aj aká je paliatívna starostlivosť v Česku a ako to vyzerá, keď už človek nechce žiť.

Procházková so svojou pracovnou skupinou, zloženou zo zástupcov ministerstva zdravotníctva, spravodlivosti, etiky, právnikov a poslancom Pirátov, dokončila návrh zákona, ktorý by v Česku uzákonil eutanáziu a asistovanú samovraždu. Snemovni chce zákon predložiť začiatkom budúceho roka.

V návrhu zákona Procházková definuje ako eutanáziu, tak asistovanú samovraždu. Oba pojmy vysvetľuje v rozhovore pre iDnes.cz. Pod označením eutanázia, možno rozumieť aj asistovanú samovraždu.

Ako poslankyňa a zároveň lekárka chcete presadiť zákon o eutanázii. Neprekračuje to hranice lekárskej etiky?
Zákon hranice lekárskej etiky rozhodne neprekračuje. Chystaný zákon naopak umožní lekárom, ktorí s eutanáziou súhlasia, pomáhať svojim pacientom, ktorým už nemôžu pomôcť inak. Je nutné rešpektovať vôľu človeka. Máme veľa vecí, kde sa človek musí rozhodnúť sám. Prečo nie v tom, kedy ukončí svoj život?

Takže ukončiť život pacienta je podľa vás etické?
Pokiaľ tým vyhovieme želaniu pacienta, tak áno.

Poznáte nejaké lekárov, ktorí by eutanáziu vykonali?
Poznám.

A vy by ste ju vykonať dokázala?
Určite áno. A keby som mala tú možnosť, keď umierala moja matka, tak by som jej pomohla.

Prečo ste sa rozhodla bojovať práve za eutanáziu?
Mám veľa skúseností. Pracovala som tridsať rokov na ARO, (anesteziologicko-resustitačné oddelenie, pozn. red) mám špecializáciu na liečbu bolesti a tiež jazdím záchrankou. Dnes už mám síce menej času, ale v teréne všetko vidím. Vidím, ako záchranky dorazia k ľuďom, ktorí trpia alebo sa z dôvodu choroby dusia. Ľudia nemajú pomoc, ktorú by mali mať. Viem, že je potrebné zlepšiť tiež paliatívnu starostlivosť. Tiež sa snažíme o novelizáciu zákona o zdravotných službách a bola by som rada, keby spoločne so zákonom o eutanázii išli oba zákony ruka v ruke.

Vídate teda pacientov, ktorí nechcú žiť ...
Áno. Niektorí ľudia ma opakovane žiadali o ukončení utrpenia. Najviac som si toho zažila vo vlastnej rodine, kedy mi blízki zomreli na rakovinu. Najhoršie na tom bola moja matka, ktorá sa ako zdravotník celý život starala o ľudí.
Bola gynekologickú sestrou a starala sa o pacientky, ktoré mali rakovinu a vedela veľmi dobre, ako tie ženy skončia. Bohužiaľ som s ňou nemala možnosť byť, keď sa predávkovala morfínom. Večer sme sa rozlúčili a ráno už nebola. Mrzí ma, že som s ňou nebola, že som ju v posledných chvíľach nemohla držať za ruku.

Boli by ste rada, keby vaša matka podstúpila eutanáziu a mohla s ňou pri umieraní byť?
Priala by som si to. A priala by som možnosť eutanázie všetkým ľuďom, ktorí ich chcú. Bola by som rada, keby sa umožnila v tejto fáze aspoň trpiacim pacientom. Nie je to len o ňom, ale aj o rodine, ktorá by pri tom rada bola. Vidáváte samovraždy. A prečo človek nemá možnosť sa s rodinou rozlúčiť? Poznám pani, ktorá svojho partnera sprevádzala pri eutanáziu vo Švajčiarsku. Všetci boli spokojní. Poďme dať ľuďom možnosť, to je moje krédo. Všetci by sme mali mať na výber.