Budovaním hrobov vznikajú kamenné polia, ktoré v čase klimatických zmien výrazne prispievajú k otepľovaniu mesta. Bežné cintoríny sú vnímané aj ako neekologické pri starostlivosti o zeleň a tiež pri nakladaní s odpadom. Pre TASR to uviedla Monika Suchánska, spoluzakladateľka prírodného cintorína Záhrada spomienok vo Zvolene.

"Bežnou praxou je intenzívne kosenie plôch a používanie herbicídov a pesticídov, ale taktiež silný tlak na maximálne využitie plochy cintorína na pochovávanie," hovorí Suchánska a pripomína, že v dôsledku toho je súčasná zeleň cintorína preťažená a nemá sa kde tvoriť nová.

Na prírodnom cintoríne chýbajú bežné náhrobky. "Mená zosnulých tu nesú drobné ceduľky z dreva, kovu alebo kameňa, prípadne hrobové miesta nie sú nijako označené," približuje Suchánska.

Dvakrát ročne sa kosí plocha cintorína a nepoužívajú sa ani žiadne chemické látky na ošetrenie zelene. Spoluzakladateľka hovorí, že zákaz tam majú aj akékoľvek nerozložiteľné dekorácie, ako umelé kvetiny, kahance, vázy, fotky, plyšové hračky, sošky a podobne.

Miesto posledného odpočinku človeka nie je na tomto prírodnom cintoríne nijako ozdobené. Na hrob sa kladú väčšinou živé alebo sušené kvety, ktoré neskôr správca cintorína odstráni. Živé kvety sú zároveň jediným odpadom, ktorý na cintoríne vzniká. Ako uviedla Suchánska, tie sa kompostujú.

"Hroby nie sú zvnútra betónové a rakvy a urny sú z rýchlo rozložiteľných materiálov, napríklad surového dreva, papiera, vlny alebo prútia. Sviečky používame plávajúce, z včelieho vosku a bez obalov. Vyhorené zvyšky sa ďalej zužitkujú na nové sviečky," uvádza Suchánska.

Na Slovensku existuje prírodný cintorín Záhrada spomienok vo Zvolene, ktorý vznikol v spolupráci s mestom a mimovládnou neziskovou organizáciou Živica.

Momentálne chce, podľa Suchánskej, otvoriť Záhradu spomienok desať miest, postupne s nimi iniciatíva rokuje. Spoluprácu nedávno začali s Levicami. Prírodný cintorín by tam mohol vzniknúť budúci rok.