Katolícka cirkev si 1. novembra pripomína Sviatok všetkých svätých, na ktorý 2. novembra nadväzuje deň spomienky na zosnulých. V katolíckej cirkvi je množstvo mužov a žien, ktorí boli vyhlásení za svätých. Podľa katolíckej viery existujú po smrti tri „destinácie“, a to nebeské kráľovstvo, očistec a večné zatratenie. Ako „všetkých svätých“ označujú ľudí prežívajúcich večnú radosť s Bohom v nebi. Okrem neba a pekla je tu ešte očistec, tam čakajú na vstup do Božieho kráľovstva ľudia, ktorí sa ešte potrebujú očistiť od dôsledkov zlých skutkov, ktorých sa v živote dopustili. To sú takzvaní verní zosnulí, inými slovami, duše v očistci.



Cirkev veriacich povzbudzuje k modlitbe za zosnulých preto, že pre všetky duše v očistci na začiatku novembra možno získať takzvané odpustky. Prostredníctvom odpustkov, duchovného daru posielaného zosnulým, sa duše v očistci podľa cirkvi oslobodzujú od dôsledkov hriechov, ktoré spáchali počas pozemského života. Veriaci sa prichádzajú modliť k hrobom, lebo je to okrem spovede, modlitby a svätého prijímania jedna z možných podmienok na získanie odpustkov. Sviečky na hroboch sú potom symbolickým vyjadrením ich modlitby a duchovného daru. Tiež pripomínajú život, ktorý vydáva svetlo a teplo, avšak zároveň sa pomíňa. Sú aj obrazom vzkriesenia, lebo kresťania veria, že pravdivým svetlom sveta je zmŕtvychvstaný Kristus.

V minulosti sa tento sviatok slávil 13. mája. Slávnosť všetkých svätých sa prvýkrát slávila v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, takzvaný Pantheon, a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.