Rozhovor s textárom a manažérom Martinom Sarvašom
Martin, mnohí hovoria, že kultúra je pojem z minulého storočia.
Áno, počul som také názory. Aj ja už vidím viac kultúry v pohyboch rómskeho robotníka, ktorý ukladá dlažice na novom chodníku, ako vo vyjadrovaní a reči tela mnohého zviditeľneného predstaviteľa slovenského umenia či biznisu. Stálo týchto ľudí príliš veľa síl dostať sa pred kameru, a na zveľadenie seba už asi nezostalo. Naopak, ľudia žijúci v ubytovniach, ktorí makajú aj 200-250 hodín mesačne a púšťajú si pri robote šlágre a ľudovku, pre nás vytvárajú tie novodobé hodnoty, ktorými sa nadchýname, tie novodobé mestské siluety, nové autá akože Made in Slovakia.
Myslíte si, že kultúra prežíva akoby napriek jej nositeľom ?
Koľko dobrej energie je v každom jednom detskom či mládežníckom súbore moderného tanca! A koľko sily je v speve seniorského páru, ktorý nežije v ústraní, ale aktívne prežíva jeseň života v ochotníckom spevokole! Na tieto najprirodzenejšie formy kultúry prejavu však ide nepomerne menej peňazí, ako na jednorázové projekty v podstate toho istého okruhu tvorcov, často vytvorené len pre granty a dotácie samotné. Prečo nemá súťaž v amatérskom prednese poézie a prózy Hviezdoslavov Kubín, širšiu podporu a jej finálový večer svoje miesto vo verejnoprávnej televízii? Medzitým boli obrovské prostriedky na profesionálnu tvorbu prakticky outsourcované spod vplyvu štátu a rozhodujú o nich často samotní užívatelia alebo osoby úzko navzájom prepojené. Výsledný produkt je však často do veľkej miery určený pre úzku skupinu prijímateľov. Tí, čo sa formou daní na tvorbu skladajú, z nej naspäť nedostávajú poctivý diel. Maximálne je dovolené sa prizerať, súhlasiť a tváriť sa, že rozumiete.
Často sa u nás skloňuje aj slovné spojenie kreatívny priemysel.
V krajinách, kde som profesionálne pôsobil a dlhšie žil, najmä v Nemecku, sa pod kreatívnym priemyslom myslia aj metalové hudobné kluby, skúšobne hudobných skupín, podpora toho, čo funguje a netreba na to zakladať nové podujatia kvôli grantom. U nás to boli ešte donedávna najmä módne prehliadky a týždne módy, najlepšie v New Yorku. Pritom len hudobný priemysel, v ktorom sa dlhé roky pohybujem, generuje porovnateľné obraty a tvorí rovnaké počty pracovných miest, ako najväčšie priemyselné odvetvia.
Myslíte, že sa vám cez hnutie Socialisti.SK podarí presadiť niektoré vaše návrhy ?
V prvom rade som so svojím kreditom a životným príbehom pripravený podporiť jedinečnú osobnosť Eda Chmelára a ľudí, ktorí sa okolo neho zhromažďujú a ktorých – tak, ako mňa – oslovili jeho brilantné analýzy dnešnej reality 30 rokov od nežnej revolúcie. Je zvláštny pocit úľavy, ktorý pri týchto ľuďoch pociťujem – nemusieť aspoň pár hodín žiť v tom bratislavskom predstieraní a pretvárke. Pojem studenej občianskej vojny, ktorý som zanamenal v jednej z analýz, je veľmi presným pomenovaním toho, v čom žijeme. Mali by sme skúsiť podpísať prímerie – najprv sami so sebou a ptom s tými druhými.
Martin Sarvaš / 1961 / je absolvent katedry urbanizmu a územného plánovania na Fakulte architektúry SVŠT / STU /. Pôsobil ako manažér skupiny Tublatanka v jej najplodnejšom období 1982 -1992. Bol zakladajúcim členom a predsedom Rady Slovenskej hudobnej asociácie, ako aj zakladajúcim členom, neskôr výkonným tajomníkom a v
súčasnosti predsedom Rady Zväzu autorov a inteprétov, občianskeho združenia, ktoré udeľuje výročné hudobné ceny ZAI. Bol autorom a moderátorom viacerých cyklických rozhlasových a televíznych relácií / Rádio Report, Rockovanie, Rodná Hruda ,Top 20 Slovakia,Varúj, Boom, Úlety, Lunatéka, Chalupárium /. Pôsobil na viacerých manažerských postoch v oblastii médií a hudobného priemyslu, vo vlastnej agentúre MSP organizoval vystúpenia zahraničných umelcov a pod značkou MSP Records vydával hudobné nahrávky domácich inteprétov. Neskôr pracoval v štátnej správe, ako generálny riaditeľ sekcie umenia a štátneho jazyka MK SR / 2006 – 2008 /, v rokoch 2008 - 2013 pôsobil v diplomacii ako riaditeľ Slovenského inštitútu v Berlíne, neskôr bol riaditeľom odboru multilaterálnej spolupráce MK SR. V súčasnosti je riaditeľom Domu kultúry Zrkadlový háj v Petržalke.
Martin Sarvaš je považovaný za pravdepodobne najvýznamnejšieho slovenského rockového textára, ale je úspešný aj v oblasti hudobného divadla. Je autorom viac ako 400 piesňových textov pre skupiny Tublatanka, Hex, Fragile, Dorian Gray, Magma, Elán, Fermáta, Isabelle, Ewelin, YPS, Modus, Dereš, Kollárovci, pre Janka Lehotského, Petra Lipu, Laca Lučeniča, Ľuba Beláka, Paľa Haberu, Zdenu Studénkovú, Ivana Tuliho Vojteka, Ľuba „Kyslíka“ Stankovského, Dušana Grúňa, Petra Vašeka , samozrejme Peciho Uherčíka / Loď do neznáma /, Thomasa Puskajlera a ďalších inteprétov, ako aj pôvodné a prebásnené texty muzikálov a spevohier Mamma Mia, Boyband, Aj muži majú svoje dni, Sluha dvoch šéfov, Sudcove starosti, Bátoryčka, Panikári , František z Assissi, Námestíčko, Čertice či Klimaktérium, ktoré vznikli na pôde Divadla Nová scéne Bratislava, Divadla Andreja Bagara Nitra, Divadla Jonáša Záborského v Prešove, Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene či Divadla komédie v Bratislave.
Súhrn tvorby autora od jeho začiatkov v roku 1979 až podnes vyšiel v roku 2019 pod názvom „Zatiaľ Toľko / Čo deň to text“ vo vydavateľstve FiDaT .