Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

Európsku centrálnu banku povedie žena s trestným záznamom

Od začiatku novembra nastane na čele Európskej centrálnej banky (ECB) „zmena stráže". Predsedu Maria Draghiho vymení Christine Lagardová. Doteraz bola výkonnou riaditeľkou Medzinárodného menového fondu (MMF).

Európsky parlament ju zvolil 17. septembra. Hlasovanie nebolo jednoznačné. Za jej podporu bolo 394 poslancov, proti 206 a 49 sa zdržalo. Prezidentkou ECB by mala byť 8 rokov.

ECB funguje od júla 1998. Spolu s Európskym parlamentom, Európskou radou, Európskou komisiou, Európskym súdnym dvorom a Európskym dvorom audítorov je jednou z inštitúcií Európskej únie. Z nejakého dôvodu je ale vo všetkých dokumentoch únie na poslednom mieste. Pritom jej význam je veľký. Oficiálne je centrálnou bankou eurozóny. Tá zahŕňa 19 štátov. Mnohé jej rozhodnutia sa však vzťahujú na všetky krajiny EÚ. Celkovo 28 štátov vrátane Veľkej Británie.

V kompetencii ECB je hlavne:

1. Menová politika eurozóny.


2. Správa oficiálnych zlatých a menových rezerv Eurosystému - zahŕňa ECB aj centrálne banky krajín v eurozóne.


3. Emitovanie eura.


4. Stanovenie kľúčových úrokových sadzieb. Hlavným cieľom ECB je udržiavať cenovú stabilitu v eurozóne. Rast inflácie by nemal prekročiť 2 %.

ECB je úplne nezávislá od ostatných orgánov EÚ. Ani Európska rada a ani Európsky parlament nemôžu zasahovať do jej rozhodnutí. Najvyšším orgánom ECB je Rada guvernérov. Tvorí ju rada šiestich členov vrátane prezidenta. A ďalej vedúci predstavitelia centrálnych bánk krajín eurozóny. Všetkých 19 centrálnych bánk eurozóny sú tiež „štátne nezávislé“ inštitúcie. ECB je teda „nezávislá na druhú“. V zozname inštitúcií únie by jej mala patriť teda nie posledná ale prvá priečka.

Christine Lagardová tak môže byť najvplyvnejšou úradníčkou Európskej únie.

Narodila v Paríži v roku 1956. Francúzkou je však iba podľa cestovného pasu. Sama sa považuje za „občianku planéty“. Vzdelaním je právnička. Od roku 1981 pôsobila v jednej z najväčších právnických a konzultačných firiem na svete, Baker & McKenzie. V roku 1999 sa stala prvou ženou na jej čele. Baker & McKenzie so sídlom v americkom Chicagu pod jej vedením zdvojnásobila obrat. V roku 2004 zarobila viac ako 1 miliardu dolárov. Lagardová spojila svoju kariéru s USA. Od roku 1995 do roku 2002 pracovala v Centre pre medzinárodné a strategické štúdie. Spolu so Zbigniewom Brzezinským viedla jednu z komisií. V roku 2002 zaradil Wall Street Journal Europe Christine Lagardovú na piate miesto v rebríčku najúspešnejších žien v biznise v Európe. Pričom jej spojenie s Európou je čisto formálne. A tým je francúzske občianstvo. Celé jej podnikanie je v Amerike. Nazývajú ju tiež „Američankou francúzskeho pôvodu“.

V roku 2005 francúzsky premiér Jean-Pierre Raffarin presvedčil Christine Lagardovú, aby sa vrátila do svojej vlasti. V roku 2005 sa stala zástupkyňou ministra zahraničného obchodu. Od mája 2007 viedla francúzske ministerstvo poľnohospodárstva a rybolovu. Od marca 2008 bola ministerkou hospodárstva, priemyslu a zamestnanosti Francúzska.

V polovici roku 2011 došlo k prudkému obratu v kariére Lagardovej. Neočakávane pre mnohých a zrejme aj pre ňu samotnú ju vymenovali za šéfku Medzinárodného menového fondu. Stalo sa to po škandále, ktorý vypukol okolo vtedajšieho riaditeľa fondu Dominiquea Strauss-Kahna. Ten sa plánoval uchádzať o kreslo francúzskeho prezidenta. Jeho politickým oponentom sa však podarilo vyslať ho do zahraničia na „čestné miesto“ riaditeľa MMF. Na tomto poste ale ukázal pomerne veľkú nezávislosť. Najmä vo vzťahu zachovania monopolu amerického dolára v medzinárodnom menovom systéme. „Majiteľom peňazí“ sa to nepozdávalo. V USA bol obvinený zo sexuálneho obťažovania. Vzali ho do väzby a zbavili riadenia fondu. Na jeho miesto nastúpila Lagardová. Obvinenia proti Strauss-Kahnovi sa ukázali ako nepravdivé. V podstate boli stiahnuté už do niekoľkých dní. Hneď po vymenovaní Lagardovej. Začiatok jej kariéry na čele fondu tak mal pikantnú príchuť.

Dominique Strauss-Kahn a Christine Lagardová sa navzájom dobre poznali. Strauss-Kahn sa o kolegyni vyslovil skepticky: „Slovom úcta možno len ťažko opísať náš vzťah. Je to iba nekompetentná prekrásna fasáda".

Lagardová ešte v minulosti mnohých šokovala svojou americkou priamosťou. Niekoľko mesiacov po svojom vymenovaní za ministerku hospodárstva a priemyslu uviedla: „Ak je benzín príliš drahý, Francúzi by mali prejsť na bicykle“. Novinári prirovnali Lagardovú k Márii Antoinette. Tá je povestná vetou: „Nemajú ľudia chleba? Nech jedia koláče“. Lagardovú označili za „beztaktnú madam“. Podľa časopisu Forbes je ale jednou najvplyvnejších žien na svete.

Lagardová bola na čele MMF osem rokov. Možno ich nazvať obdobím zhoršovania krízy fondu. Finančná kríza v rokoch 2007 až 2009 poukázala na potrebu radikálnej reformy fondu. USA majú vo fonde kontrolný podiel. Do popredia sa dostala otázka prerozdelenia hlasov krajín podľa ich kapitálu. Čo by ohrozilo pozíciu Washingtonu. A Lagardová presadzovala záujmy hlavného akcionára, teda USA. Aj vďaka nej fond v rozpore s vlastnými pravidlami pridelil napríklad úvery pre Ukrajinu. Lagardová bola jedným z najposlušnejších vo fonde voči hlavnému akcionárovi. Vďaka tomu sa fond dostal do fázy akútnej krízy. Niektorí odborníci nazývajú osem rokov Lagardovej za hotovú „katastrofu“.

Je ale mimoriadne vhodnou kandidátkou pre majiteľov peňazí. So všetkou vonkajšou tvrdosťou a niekedy až drzosťou je totiž veľmi poslušnou úradníčkou. Existuje veľa verzií o dôvodoch jej poslušnosti. Hlavnou sa zdá byť záznam v trestnom registri.

Michel Chossudowsky, známy kanadský antiglobalista, pôsobiaci na univerzite v Ottawe, uviedol: „Francúzsky prezident Emmanuel Macron konajúci v záujme vplyvných bánk, zohral pri nominovaní pani Lagardovej dôležitú úlohu. Okrem podpory západných médií ju presadzovali aj Wall Street a Federálny rezervný systém USA. Média ale pozabudli, Lagardová je skorumpovanou úradníčkou a účastníčkou finančných podvodov. Má tiež záznam v registri trestov“.

Prípad sa stal už dávnejšie. Je z roku 2008. Vtedy Lagardová viedla francúzske ministerstvo hospodárstva, priemyslu a zamestnanosti. Schválila presun 404 miliónov eur pre podnikateľa Bernarda Tapieho. Blízkeho priateľa vtedajšieho prezidenta Nicolasa Sarközyho. Išlo o spornú transakciu predaja istej spoločnosti. Známky korupcie boli zjavné. Vtedy sa ich ale podarilo „zamiesť pod koberec“. V roku 2016 však prípad znova ožil. V decembri 2016 francúzsky súd zistil, že sa v tej dobe už šéfka MMF dopustila „nedbanlivosti“ v súvislosti s podvodmi v roku 2008 za milióny eur. Britské noviny The Independent 19. decembra 2016 napísali, že osobitný francúzsky tribunál by mohol odsúdiť Lagardovú až na jeden rok väzenia a pokutu 13 000 eur. Pozorovatelia v tejto súvislosti žartovali, že rozsudok bol vyhlásený bez „stanovenia dátumu“. A ten bude dodatočne oznámený, ak sa pani Lagardová pokúsi odchýliť od príkazov majiteľov peňazí.

Následne po súdnom konaní bol Lagardovej pridelený post šéfky MMF. Je prekvapivé, že si v rámci diskusie o jej kandidatúre do ECB v Európskom parlamente nikto nevšimol, že pred tromi rokmi dostala „záznam v registri trestov bez trestu“. Zdá sa, ako keby poslanci Európskeho parlamentu nemali nezávislosť pri rozhodovaní. Chossudowsky k vymenovaniu Lagardovej do funkcie šéfa ECB ďalej uviedol: „Existuje obžaloba a rozsudok o vine. Usvedčenie z „nedbanlivosti“ je vážnym podhodnotením takého skutku. Jej vymenovanie bude znamenať katastrofu pre milióny Európanov“.

Treba pripomenúť, že fungovanie ECB na najbližšiu dobu už určil Mario Draghi. Napriek sľubom nezvýšil kľúčovú sadzbu, ktorá je nula. V septembri navyše rozhodol znížiť úrokovú sadzbu z vkladov ECB z - 0,4 na -0,5 %. Európske hospodárstvo je tak ešte viac závislé od nulových a negatívnych úrokových mier. Draghi navyše podporil rozhodnutie pokračovať v programe kvantitatívneho uvoľňovania. Bude možné obnovenie rozsiahleho obstarávania európskych dlhových cenných papierov. Čo povedie k zvyšovaniu štátneho dlhu krajín eurozóny. ECB doteraz nemôže kúpiť viac ako tretinu celkového objemu vydaných štátnych dlhopisov. Draghi sa snažil zvýšiť podiel na polovicu. Čo sa mu nepodarilo. Teraz je na rade jeho nástupkyňa.

Uvedomujú si vôbec Európania, aká katastrofa prichádza s Lagardovou do najdôležitejšieho kresla v Európe?