Prvý a jediný prezident Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov tvrdí, že „bojoval až do konca“, aby zabránil rozpadu ZSSR. Domnieva sa, že by Sovietsky zväz prežil aj po roku 1991, ak by sa uskutočnili jeho plánované demokratické reformy.

Gorbačov vo svojej pripravovanej knihe What is at stake: The future of the global world (Čo je v stávke: Budúcnosť globálneho sveta) opisuje, čo mohlo Sovietsky zväz udržať pokope. Kľúčom mala byť reštrukturalizácia a jej členom sa mala poskytnúť väčšia autonómia, pričom sa Gorbačov presne aj o toto snažil pred rozpadom ZSSR.

„Som hlboko presvedčený, že cesta k politickej suverenity republík, k ich ekonomickej sebadôvere, k zachovaniu ich identity a k rozvoju ich kultúry, spočívala práve v transformácii únie na demokratickú, čím by sa vytvorila skutočná a efektívna federácia,“ uviedol Gorbačov v úryvku z pripravovanej knihy, ktorú už stihli vidieť ruské médiá.

Táto reforma mala byť dokončená v roku 1991 podpísaním dohody o novej únie, ale nestalo sa tak. V auguste toho roku nastal štátny prevrat, ktorý nakoniec viedol k odstúpeniu Gorbačova a rozpadu Sovietskeho zväzu. "Po tejto udalosti zavládlo rozdelenie štátov, pričom ekonomické následky pocítilo niekoľko miliónov ľudí,“ píše ďalej Gorbačov.

"Nie je žiadnym prekvapením, že prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina Rusov ľutuje rozpad Sovietskeho zväzu, pričom tvrdia, že deväťdesiate roky boli najťažším obdobím ich života," uvádza bývalý prezident Sovietskeho zväzu.

Zdá sa, že nostalgia z obdobia sovietskej éry v Rusku je na svojom vrchole, keďže až 66% respondentov v prieskume koncom roka 2018 uviedlo, že ľutuje rozpad Sovietskeho zväzu. Väčšinou ide o obyvateľov vo veku 55 rokov a viac, aj napriek skutočnosti, že tento názor sa zvyšuje vo všetkých vekových skupinách.