Komentár Alexandra Mezjaeva (Fond strategickej kultúry)
Neopakovateľné rusko-africké rokovania
23. až 24. októbra sa v ruskom Soči konalo stretnutie Ruska a Afriky na najvyššej úrovni. Uskutočnilo sa na podnet a pod záštitou ruského prezidenta Vladimíra Putina. Spoluhostiteľom bol tiež egyptský prezident Abdul-Fattah Al-Sisi. Stretnutie bolo nielen rokovaním hláv štátov a vlád, ale aj ako rozšíreným stretnutím s vedením Africkej únie. A s niekoľkými miestnymi organizáciami Afriky.
Samotná myšlienka usporiadania stretnutia sa stala terčom mediálnych útokov. Médiá štátov, ktoré kedysi kolonizovali Afriku, ale aj v USA, boli mimoriadne horlivé. Vystupňovali sa podľa ruského ministerstva zahraničných vecí bezprostredne pred začatím stretnutia.
To nie je prekvapujúce. Afrika bola rozdelená medzi hlavné západné mocnosti ešte pred vstupom kapitalizmu do jeho imperialistického štádia. Čierny kontinent sa v súčasnosti znova ocitol na križovatke. Veľký záujem vzbudzuje nielen v Číne. Ani Brazília, India, Južná Kórea, Izrael, či Turecko nechcú ostať bokom. Starí i noví kolonialisti robia všetko pre to, aby sa im niečo ušlo. Čo stupňuje tlak na africké štáty.
Reakcia Afriky bola aj tak prekvapivá. Na stretnutie prišli hlavní predstavitelia všetkých 54 štátov afrického kontinentu. Takmer na čele všetkých delegácií boli hlavy štátov a vlád. Iba zastúpenia niektorých krajín nebolo na najvyššej úrovni. Napríklad delegáciu Burundskej republiky neviedol prezident ale viceprezident krajiny.
Delegáciu Etiópie síce neviedol prezident, ale predseda vlády. To ale neznižuje dôležitosť stretnutia v Soči. Podľa ústavy Etiópie je to predseda vlády a nie prezident, ktorý má hlavné právomoci riadiť krajinu. Predseda etiópskej vlády Abi Ahmed je aj držiteľom Nobelovej ceny mieru. Dostal ju len pred niekoľkými dňami.
Stretnutie bolo teda na najvyššej úrovni.
Do Soči prišli vodcovia siedmich najväčších afrických zoskupení. Africká únia, Spoločenstvo juhoafrických štátov (SADC), Magrebský zväz národov, Big Five Sahel (G5 Sahel), Hospodárske spoločenstvo štátov strednej Afriky, Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) a Východoafrické spoločenstvo. Vodcovia týchto organizácií sa okrem obojstranných stretnutí zúčastnili samostatného stretnutia s ruskými predstaviteľmi.
Oblasti rokovaní boli veľmi perspektívne. Hlavne spolupráca v oblasti hospodárstva, vzdelávania, prieskumu, projektov v ropnom, plynárenskom a jadrovom priemysle, bezpečnosti na kontinente, či zabezpečenia ekonomickej sebestačnosti.
Dôležitou je hlavne dohoda medzi Africkou úniou a Eurázijskou hospodárskou úniou (EAEU). Takzvaná celoafrická dohoda o voľnom obchode vstúpila do platnosti pred niekoľkými týždňami. Čo vytvára priestor pre ďalšie pridružené dohody o voľnom obchode.
Dôležitá pozornosť bola venovaná projektu ruskej priemyselnej zóny v Egypte. Vzniká na rozlohe 525 hektárov oblasti východného prístavu Said. V hospodárskej zóne Suezského prieplavu.
Je to jeden z najväčších domácich projektov s podporou zahraničných spoločností. Rámcové dohody už boli uzatvorené s 25 rezidentskými spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti biochémie a hnojív, stavebných materiálov a kovových štruktúr, kompozitných materiálov, poľnohospodárskych strojov, elektrických a ropných a plynových zariadení, či prístavných zariadení. Na projekt sa budú vzťahovať daňové stimuly a preferencie, clá na vývoz a dovoz, náklady na zamestnancov i platby za prechod cez Suezský prieplav.
Prezident Putin sa stretol so všetkými hlavnými predstaviteľmi. S prezidentom Konžskej demokratickej republiky, Stredoafrickej republiky, Nigérie i Ugandy. Stretol sa aj s vedením Sudánu. I s novým prezidentom al-Bašírirom. Ruská účasť na nových projektoch v Sudáne už tiež priniesla svoj prínos. Príkladom je činnosť spoločnosť Global Resource. Podieľa sa na ťažbe zlata. Hlavne v rámci projektu „Kuš“.
Hospodárska budúcnosť afrických krajín úzko súvisí s ich suverenitou. Ekonomický model navrhnutý Západom je vlastne založený na bratí nových úverov. Pôžičky sú ale spojené s novými politickými požiadavkami. A tie ohrozujú samotné fungovanie afrických krajín.
Štátne dlhopisy a iné pôžičky na kapitálových trhoch tvoria iba malý zlomok afrického dlhu. Niektoré krajiny na kontinente nemajú prístup ani k tomuto zdroju financovania. „Rusko nepodmieňuje svoju podporu politickými podmienkami. Prirodzene tiež nezakrýva svoje vlastné záujmy“. Vladimír Putin potvrdil jasnú líniu, že pre Rusko znamenajú „africké problémy - africké riešenia".
Pre ruskú zahraničnú politiku je Afrika jednou s priorít. A rokovania v Soči to potvrdili.