Niekdajší podpredseda strany Sloboda a Solidarita a bývalý minister hospodárstva, Juraj Miškov poskytol zaujímavý rozhovor. Ex-minister zo strany Richarda Sulíka odišiel po nezhodách v roku 2013. Napriek tomu, že "sám sebe sľúbil, že nebude komentovať dianie v slovenskej politickej „džamahíriji,“ pre Denník S urobil výnimku.

Po prevalení kauzy Gorila v roku 2012 Miškov bojoval za odvolanie kľúčovej postavy kauzy Anny Bubeníkovej z funkcie predsedníčky Výkonného výboru Fondu národného majetku (FNM). „O stretávaní sa Sulíka s Kočnerom vedeli viacerí členovia vedenia SaS a upozorňovali sme ho, že to nie je v poriadku… ide ma rozhodiť, keď niektoré médiá vyrábajú cnostných politikov z ľudí, ktorí pri odvolávaní Bubeníkovú bránili zubami-nechtami a hlasovali proti jej odvolaniu,“ tvrdí.



Na otázku, čo si myslí o nahrávke, kde Kočner diriguje generálneho prokurátora, prípadne skutočnosti, že Kočner mal pre Sulíka lustrovať viacerých členov SaS-ky (vrátane Miškova) odpovedá bývalý politik priamo: "Myslím, že to sa najlepšie komentuje samo. Ale áno, je pravda, že Kočner slúžil Sulíkovi ako hlavný „kádrovák“ členov SaS. Zisťoval a preveroval cez svoje kontakty na polícii, prokuratúre, súdoch alebo cez SIS informácie o jednotlivých ľuďoch na kandidátke SaS. Absurdné, však?"

Miškov uvádza, že Kočnera so Sulíkom zoznámil ešte Počiatek, ešte počas toho, keď Sulík pôsobil ako Počiatkov poradca na ministerstve financií. "O stretávaní sa Sulíka s Kočnerom vedeli viacerí členovia vedenia SaS a upozorňovali sme ho, že to nie je v poriadku. Viac sme urobiť nemohli."

Miškov sa s Kočnerom poznal len z videnia: "Párkrát som ho videl na spoločenských akciách, videl som ho v meste, sám som sa s ním nikdy nikde nestretol. A už vonkoncom nie počas môjho pôsobenia vo verejnej funkcii." Exminister teda akékoľvek pochybné kontakty odmieta. Naopak, tvrdí, že bol jedným z mála, ktorý bojovali za potrestanie aktérov kauzy Gorila.

Odvolanie Anny Bubeníkovej, bolo pre neho jedným z najťahších politických bojov, ktoré musel vo vláde Ivety Radičovej zviesť; "Nečakám za to metál, ani poďakovanie. Urobil som to, čo v tom čase bolo potrebné urobiť. Ale ide ma rozhodiť, keď niektoré médiá vyrábajú cnostných politikov z ľudí, ktorí pri odvolávaní Bubeníkovú bránili zubami-nechtami a hlasovali proti jej odvolaniu. Charakter človeka sa odhalí v krízových situáciách. Skutky, nie slová a vyhlásenia politikov, by si mali ľudia všímať." Uzatvára Miškov.

Po zverejnení rozhovoru mal redakciu kontaktovať Richard Sulík, ktorého reakciu Denník S publikoval v plnom znení: "Takzvané „kádrovanie“ Mariánom Kočnerom sa týkalo dvoch prípadov:
1. Na jar 2010 ma oslovil jeden známy, ktorý mi tvrdil, že proti Jozefovi Kollárovi je vedené trestné stíhanie. Jozef Kollár mi zároveň tvrdil, že to nie je pravda. Aby som to overil, obrátil som sa na môjho právnika, ten však bol odcestovaný a nevedel mi túto informáciu overiť.



Následne som sa obrátil na Mariána Kočnera, o ktorom som vedel, že má blízky s vzťah s vtedajším GP Dobroslavom Trnkom. Marián Kočner mi o niekoľko hodín neskôr potvrdil, že proti Jozefovi Kollárovi nie je vedené trestné stíhanie a preto som Jozefa Kollára z kandidátky nestiahol.


2. Marián Kočner mi niekedy v roku 2011 povedal, že na nášho poslanca Ľudovíta Jurčíka je podané trestné oznámenie za spreneveru. Nechal som si povedať podrobnosti, s ktorými som následne Jurčíka konfrontoval. Jeho odpovede boli uspokojujúce a táto záležitosť bola pre mňa uzavretá. To je všetko."