Megafarmy ošípaných na slovenskom vidieku treba podľa ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej systematicky riešiť. „Poľnohospodárstvo potrebujeme, ale Slovensko musí mať pravidlá, aby obyvatelia neboli nútení protestovať proti takýmto megaprojektom, za ktorými stoja aj opoziční politici.

Zvyšovanie našej potravinovej sebestačnosti musí mať racionálnu mieru,“ uviedla ministerka Matečná po stretnutí s ministerkou poľnohospodárstva a potravín Nórskeho kráľovstva Oalug Vervik Bollestadovou. Ministerky rokovali o problematike národnej regulácie v oblasti veľkosti fariem pre ošípané. Nórsko totiž limituje veľkosť fariem a nerobí výnimky z dôvodu potreby rovnosti hospodárskej súťaže.

Naposledy zrušila Slovenská inšpekcia životného prostredia povolenie pre prevádzku megafarmy pre 60 tisíc ošípaných v Palárikove. Rozhodnutie inšpekcie privítalo aj samotné ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré zastáva názor, že sebestačnosť v produkcii bravčového mäsa by sa nemala zvyšovať výstavbou megaprevádzok s veľkým vplyvom na životné prostredie, ale skôr cez menšie a stredné prevádzky. Aktuálne je podľa rezortu pôdohospodárstva na Slovensku chovaných zhruba 535 tisíc ošípaných. Sebestačnosť Slovenska v bravčovom mäse sa pohybuje na úrovni 35 až 40 %.

Slovenská ministerka so svojou nórskou rezortnou kolegyňou taktiež diskutovali aj o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov. „Trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch je aktuálna téma, ktorá sa netýka len Slovenska, ale aj Nórska. V Nórsku slúži výrazná väčšina lesov na hospodárske účely, čo je vidieť aj na architektúre, drevo je jej základným prvkom. Udržateľným spôsobom pritom dokážu v Nórsku vyťažiť najviac len 15 miliónov kubíkov dreva ročne,“ povedala Matečná.

Ministerky sa dohodli na spolupráci svojich špičkových lesníckych expertov. Tí majú túto tému detailnejšie prepracovať. „Slovensko má veľký potenciál aj v oblasti nízkoenergetických budov z dreva,“ konštatovala Matečná.