Po víkendovom ustanovujúcom sneme hnutia Socialisti.sk, na ktorom vás zvolili za predsedu, bývalý premiér Ján Čarnogurský na sociálnej sieti napísal, že na rozdiel od Kisku, Trubana, Beblavého a Druckera, vaša strana má myšlienku a že by bolo dobré, keby voliči Smeru odišli k Chmelárovi a nie k liberálom. Potešilo vás to?

Ja si Jána Čarnogurského budem z ľudského hľadiska vážiť pre jeho nezlomný charakter a férový prístup vždy, aj keď s ním politicky takmer v ničom nesúhlasím.

Spoznal som ho bližšie počas našej spoločnej snahy vyvolať referendum o NATO, ktoré chcelo pred šestnástimi rokmi takmer 75 % občanov. Ale tu musím povedať, že jeho delenie politickej scény na konzervatívcov a liberálov nezdieľam. Nie som ani konzervatívec, ani liberál, som ľavicový politik a usilujem sa o hlasy ľavicových voličov.

Ľavica nie je a nesmie byť nejaký prívesok, ktorý poslúži kapitalistom na oboch stranách. To je zásadný omyl, ako pristupujú k problému niektorí politici zo Smeru, keď vravia, že musia poraziť liberálov, rovnako ako predstavitelia Progresívneho Slovenska vravia, že chcú poraziť konzervatívcov. Ľavica musí predovšetkým priniesť systémovú alternatívu ku kapitalizmu, ktorý je jednou z hlavných príčin tak prehlbujúcich sa sociálnych nerovností, ako aj klimatickej krízy.

To znie veľmi radikálne, neobávate sa, že si tým odplašíte umiernených voličov?

Ale táto doba si vyžaduje zásadné radikálne riešenia. Naša krajina a planéta už nie je v stave, že by mohla hrať o čas a odkladať nevyhnutné opatrenia. Veď sa pozrite na tých opozičných politikov. Oni nemajú ani potuchy, ako urobiť poriadok s finančnými skupinami.

Páči sa mi, čo o nich povedal Boris Filan – že pripomínajú vystrašené decká, ktoré sa bijú do pŕs, ako zajtra zbijú tých veľkých chlapcov, čo im vzali loptu, ale v skutočnosti iba dúfajú, že si nejaká bohatá firma spomenie aj na nich. Ja ich volám vyjednávači oligarchie s verejnosťou. Boris ich nazýva manekýni moci, ale je to to isté. Navrhli síce Pente pristrihnúť krídelká, ale na zásadnú systémovú zmenu – zrušenie zdravotných poisťovní a vyhnanie biznisu zo zdravotníctva – si netrúfnu.

A už vôbec sa nedotknú nastupujúcej digitálnej oligarchie, s ktorou sa dokonca bez hanby stretávajú za bieleho dňa na verejnosti. Viete si predstaviť, ako by vyvádzala opozícia a s ňou spriaznené médiá, keby sa Fico stretol v kaviarni s Haščákom? Ale keď sa stretne Kiska so Zajacom, nehanebne nás kŕmia rozprávkami, že oni sú tí dobrí, že za to nič nechcú. V tomto štáte nie sú určené ani základné pravidlá, za ktorých sa smie stretávať politik s podnikateľom, tak na čo sa tu hráme?

Ako však chcete zlomiť moc oligarchie? Máte aj riešenia?

Tak ako existuje životné minimum, malo by existovať aj životné maximum, za ktorým už peniaze neslúžia na osobnú spotrebu, ale na deštruktívne ovplyvňovanie politiky štátu. Miliardári, ktorí si dokážu kúpiť kohokoľvek a čokoľvek, ničia demokraciu a jednoducho by nemali existovať.

To nie je len môj názor, takto hovorí aj americký senátor a kandidát na prezidenta Bernie Sanders, ale napríklad aj profesor Paul DeGrauwe z London School of Economics. Preto navrhujeme zvýšenie dane na 75 % na všetky príjmy nad milión eur ročne, zvýšenie progresívnej dane zo zisku, ale aj zavedenie dedičskej dane na veľké majetky.

Preto navrhujeme aj preskúmanie pochybných privatizácií a vrátenie rozkradnutého majetku štátu. Preto chceme zaviesť mzdový strop na úrovni maximálneho platu desaťnásobku minimálneho platu vo firme. Ak prezident U.S.Steel Košice zarobí ročne viac ako 2500 zamestnancov dokopy, ktorých chce pritom prepustiť, je to nehorázne, groteskné a nemorálne.

Myslíte si, že to bude také jednoduché? Ako to chcete urobiť?

Samozrejme, že nie, ale ľudia musia najprv pochopiť, čo treba urobiť. Znie to strašne, ale ten Haščák mal v podstate pravdu, keď povedal, že volič vníma len absolútny povrch. Nad tým sa netreba pohoršovať, to treba zmeniť.

Podstatou Gorily nie je Fico či Dzurinda, Gorila nám v prvom rade odhaľuje, ako funguje systém. A potvrdzuje slová klasika, že prvotné nahromadenie kapitálu sa uskutočňuje krádežou. A keďže my sme nemali ani kolónie, ani otrokov, museli to nakradnúť z verejných zdrojov.

Kapitalizmus má k tyranii bližšie ako si navrávame. V momente, ako sú ohrozené záujmy najbohatších, sa vládnuce kruhy neštítia ničoho, aby ich ochránili. Ako hovorí americký politológ Jeffrey Winters, ktorý študuje oligarchické štruktúry a politické ambície superbohatých ľudí. "Keď oligarchovia tvrdia, že chcú riadiť štát ako firmu, je to hrozné, je to v podstate to isté, ako keby hovorili: nechceme počuť žiadnu kritiku. Chceme konať rýchlo a bez prekážok."

Každý biznis je totiž v podstate diktatúra. Firma nie je demokratická, ale autoritárska inštitúcia. Superboháči vám síce budú tvrdiť, že pracujú pre ľudí, ale mali by ste si lepšie všímať, pre ktorých. Sú síce ochotní trošku vám prilepšiť, ale nikdy nesiahnu k systémovým opatreniam ako sú napríklad zvýšené dane pre bohatých.

Prehnitosť oligarchického pozadia vládnych strán je neznesiteľná, ale všimnite si, kto sa dnes derie do politiky. Opoziční lídri od Andreja Kisku cez Michala Trubana až po Borisa Kollára – to je dnes samý milionár. Oni nikdy nebudú riešiť skutočné problémy bežných rodín. Budú riešiť vlastný biznis a tým ostatným nechajú almužny. Podivné zákazky na magistráte hlavného mesta ukazujú, že korupcia nie je iba výsadou tejto vlády, že je to systémový prvok koristníckeho kapitalizmu, ktorý môžeme oslabiť iba spravodlivejším prerozdeľovaním spoločných statkov, znižovaním nerovnosti a odstraňovaním koncentrácie bohatstva. Ktokoľvek sa tomu bráni, nemyslí to úprimne ani s demokraciou, ani so spravodlivosťou.

Čo si predstavujete pod alternatívou voči kapitalizmu?

Určite nie návrat k direktívnemu riadeniu minulého režimu. Nepriaznivé dopady kapitalizmu chceme prekonávať rozširovaním netrhového sektora: vytváraním podmienok pre úverové zväzy, družstvá, neziskové banky, opensourceové softwarové projekty, subvencované kultúrne projekty.

V prvom rade však chceme nahradiť kapitalizmus demokratickým zriadením, v ktorom má verejný záujem prednosť pred súkromným ziskom. Úlohou ľavice nie je robiť charitu pre chudobných a rozdávať im drobné, ale programovo znižovať nerovnosti. Iba tak vytvoríme systém, v ktorom oligarchovia nebudú mať šancu ovládať svet.

Presadiť výraznejšie progresívne zdanenie, obmedziť množstvo peňazí vo volebných kampaniach, vyhnať biznis z verejných služieb – to je cesta, ktorá posilňuje demokraciu. Koristnícky kapitalizmus nie je cestou k ľudskej dôstojnosti, ochromuje našu ľudskosť, zvyšuje sebectvo a ničí planétu. Tí, ktorí držia v rukách moc, sa ju napokon budú snažiť udržať aj za cenu fašistických metód, ako sme to videli v Čile. Takže naším cieľom je poraziť kapitalizmus a zabrániť fašizmu. To sú spojené nádoby.

Niektorí politici už začali používať pojem „liberálny fašizmus“. 

To je zasa úplná hlúposť a ak to vypustí z úst politologicky vzdelaný človek, tak za tým nemôžem vidieť nič iné ako účelové propagandistické úmysly. Na druhej strane, hoci neoliberalizmus nemožno politicky stotožňovať s fašizmom, jeho následky sa spájajú s takým nevýslovným utrpením stámiliónov ľudí, deštrukciou spoločnosti a devastáciou prírody, že môžeme v zhode s názorom americkej feministickej filozofky Nancy Fraserovej povedať, že neoliberalizmus nie je žiadnou protilátkou na epidémiu fašizmu, je jeho komplicom a príčinou.

Skutočným liekom na fašizáciu spoločnosti je silný ľavicový projekt, ktorý by presmeroval hnev a bolesť nemajetných k radikálnej demokratickej rekonštrukcii spoločnosti. A na to si nemôžete vyberať za spojencov nacionalistov, klerikálov a konzervatívnu pravicu, ako to robí Smer. Musíte vytvárať celkom nové spojenectvá zložené z robotníkov, odborárov, vidieckej chudoby, ochranárov či aktivistov pomáhajúcim sociálne ohrozeným a vylúčeným skupinám.

Na tlačovej konferencii ste povedali, že tento štát má zle nastavené priority. Čo tým máte na mysli?

Áno, z doterajšieho správania vlády vyplýva, že jediná oblasť, v ktorej chceme dobiehať vyspelú západnú Európu, je zbrojenie, lebo 2 percentá HDP na vojenské výdavky sú jediným vyčísliteľným záväzkom.

Prečo médiá, think-tanky a politici netlačia na to, aby sme vynakladali 2 percentá HDP na vedu a výskum, čo je priemer EÚ, kým dnes na to nevyčleňujeme ani 1 percento? Socialisti nikdy nebudú súhlasiť s takým štátnym rozpočtom, kde má zbrojenie alebo záchrana bánk prednosť pred riešením klimatickej krízy a nahromadených problémov v školstve a zdravotníctve.

Napríklad za 2 miliardy eur, za ktoré sme nakúpili stíhačky, by štát mohol postaviť na obecných pozemkoch 40 000 bytov pre mladé rodiny. To nie je číslo vycucané z prsta, to vypočítali naši renomovaní odborníci zo Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.

Preto keď tvrdím, že Slovensko potrebuje politiku skoku a navrhujeme zásadné zvýšenie miezd, dôchodkov, materských dávok či bezplatný prístup dôchodcov k liekom, jedným dychom dodávam, že peniaze na to sú, len treba prestať kradnúť, lepšie vyberať dane a zmeniť priority štátu. A presne to aj urobíme.