Niekdajší federálny minister financií, český premiér a prezident Václav Klaus, ktorý bol jedným z hlavných aktérov ponovembrového vývoja, v rozhovore pre Lidové noviny spomínal na Václava Havla. "Že je človekom z iného cesta, som vedel dávno,".

Podľa bývalého českého prezidenta Václava Klausa, bol Havel veľkým nepriateľom zmien. "Že je človekom z iného cesta, som vedel dávno," podotkol. V šesťdesiatych rokoch vraj chodil Klaus do Divadla "Na zábradlí" a Havlové hry poznal. V závere šesťdesiatych rokov boli obaja v redakčnej rade časopisu "Tvár", takže sa stretli touto formou, spomína Klaus starší na ich zoznámenie. Havla potom vraj prakticky 20 rokov nevidel.

To, že mal Klaus úplne iné názory na to, čo hlásali vo svojich textoch ľudia okolo Charty 77, bolo všeobecne známe a sám to ani nikdy neskrýval. Bol to vraj iný štýl uvažovania. "Bolo to pre mňa oveľa viac naľavo a ďaleko viac do zelena. Nebolo to len intelektuálne, ale skôr intelektuálske. Ako keby mali pocit, že sú majiteľmi kľúčov k múdrosti a vedia všetko lepšie ako my ostatní. Že oni majú riadiť spoločnosť, a nie demokraticky ľud. V tom najlepšom slova zmysle," opisuje Klaus st., s čím vtedy zásadne nesúhlasil.



Nestalo sa však, že by za ním Havel už ako prezident či jeho ľudia chodili, aby niečo robil inak. "Skôr to robili tak postranne. Prišiel som na myšlienku, že prezidenta Havla trošku zatiahneme do problémov, ktoré riešila vláda. Napadlo mi, že každú stredu popoludní po skončení vlády skočím v Strakovke do auta a pôjdem na Hrad. A budem tam reportovať, čo sme na vláde riešili, prečo sme to riešili a ako sme to riešili," dodáva Klaus sr..

Klaus sa totiž inšpiroval Veľkou Britániou, kde predseda vlády už po desaťročia po každom zasadnutí svojho kabinetu chodí informovať kráľovnú. Jeho návštevy na Hrade tak trvali viac ako rok. "A zdalo sa, že to aj zohráva nejakú úlohu. A v jednej chvíli to Václav Havel prerušil, že on sa pri tom necíti dobre, že ho učím, že to jednoducho neakceptuje. Takže to skončilo." poznamenáva Klaus, podľa ktorého to bola hrozná škoda. Je presvedčený o tom, že keby to takto vždy premiéri s prezidentom robili, odohrávalo by sa u nás všetko inak.

Následne upresnil, čo myslel presne tým, že "Havel niečo robil postranne". "Voľby v roku 1992 v Čechách skončili úplným šokom. Ľudia, ktorým sa dnes hovorí pražská kaviareň a ktorým sa vtedy hovorilo pravdoláskari či Havloidi, sa vôbec nedostali do parlamentu. To bol pre nich absolútny šok," spomína Klaus a podotýka, že títo ľudia odvtedy robili, čo len mohli, pretože sa nikdy nezmierili s porážkou. To je podľa jeho slov identické s tým, ako sa niektorí "nadľudia" nezmierili ani s volebnou porážkou pred pár rokmi.



Václav Havel samozrejme využíval svoju silu, plynúcu z právomocí, ktoré ako prezident mal, a tými právomocami bolo aj vymenovať celú radu funkcionárov. Využíval to na vymenovanie Bankové rady Českej národnej banky. "Ale najviac na vymenovanie svojich ľudí do Ústavného súdu. Inštitúcia, ktorej obrovskú váhu sme vtedy neboli schopní doceniť a ktorá by vôbec nemala existovať," hovorí. A zmieňuje, že napríklad na začiatku minulej dekády Ústavný súd "slávne" zabrzdil zmeny volebného systému z pomerného na väčšinový.

Keď dnes vidím rozhodnutie Ústavného súdu o zdaňovaní cirkevných reštitúcií, rozhodovanie nevolenej skupiny ľudí proti tomu, ako rozhodol volený parlament, je Klaus starší z princípu proti Ústavnému súdu, aj keby jeho sudcovia mali tie geniálnejšie názory. "A priznám sa, že nás nikoho nenapadlo, že ústavné súdnictvo získa taký status. A nielen u nás," uzatvára exprezident Václav Klaus.



Je preto na čase položiť si otázku: Prečo je aj na Slovensku toľko kriku okolo vymenovania sudcov Ústavného súdu? Prečo tomu tak bolo v prípade vymenovania Generálneho prokurátora, sme už všetci pocítili na vlastnej koži. Môžeme len dúfať, že Ústavný súd nebude ešte horší. Ten súčasný totiž menovali práve prezidenti Kiska a Čaputová.