Podstatné však je s kým Štefan Harabin spája svoje sily. Doposiaľ to totiž nijako nobjasnil. Niektorí pozorovatelia sa domnievajú, že by to mohol byť Vladimír Mečiar, ktorý len pred nedávnom ohlásil svoju chuť vrátiť sa do politiky. Podľa jeho vyjadrení to bude prostredníctvom už existujúcej strany, čakajúcej na zmenu názvu a stanov. No a presne takáto zmena sa v posledných mesiacoch udiala s politickým subjektom nesúcim názov Vlasť. V skutočnosti táto strana existuje už od roku 2011, keď ju zakladala skupinka povšimnutiahodných ľudí.



O strane Vlasť sa toho veľa nevie a nie je ani jasné, kto za ňou stojí. Samotný Štefan Harabin k pozadiu tejto strany nepovedal nič konkrétnejšie. Predsedom tejto strany bol donedávna Jozef Tarkanič a v oficiálnom registri sa uvádza, že sídlo strany je na Vajnorskej ulici v Bratislave. Na teomto mieste ju však hľadali márne aj redaktori Plus7dní. Od prenajímateľa priestorov v danom objekte sa redaktori dozvedeli, že oficiálne tam stranu Vlasť zastrešuje istá súkromná firma. Skontaktovať s ňou sa im však nepodarilo.

Za vznikom strany Vlasť boli podľa dostupných informácií z registra vcelku zaujímavé osoby. Strana vznikla v roku 2011 a niesla názov DNES. Jedným z jej zakladateľov bol Branislav Král, bývalý redaktor TV Markíza a hovorca bývalého Mečiarovho ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu. Toho Jureňu, ktorý priamo v maštali búchal po stole a vyhlasoval, že je iba nevinnou obeťou. Branislav Král sa neskôr stal podnikateľom  a vo vedení akciovej spoločnosti PATRIA VENTURE CAPITAL sedí s Jozefom Brhelom mladším, synom známeho oligarchu Jozefa Brhela staršieho, spájaného so stranou Smer.

V strane v minulosti pôsobil aj ďalší zaujímavý človek, ktorý stál v roku 2011 pri jej zrode. Generál Tibor Gaplovský, bývalý najvyšší šéf Železničnej polície SR, ktorý sa zviditeľnil už za komunizmu ako vyšetrujúcí vojenský prokurátor. Tento človek je podpísaný pod kontroverzným uznesením v prípade tragickej smrti 18-ročného Harmuta Tautza z vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky, ktorý zahynul pri prekročení hraníc. Gaplovskému sa však darilo aj po páde komunizmu.



Obaja páni, spomínaný Branislav Král spolu s Tiborom Gaplovským vycúvali zo strany DNES a upísali sa zeleným.

Strana DNES medzitým niekoľkokrát zmenila názov. V decembri 2011 sa premenovala na Občiansku stranu DNES a od septembra 2013 do júna 2019 to zas bola Strana občianskej ľavice (SOĽ).

Na otázky ohľadom strany Vlasť odpovedá Štefan Harabin vyhýbavo, ba takmer vôbec. Jediné, čo dookola opakuje je, že sa v žiadnom prípade nemieni vzdať sudcovského talára. Nemá vraj na to dôvod a to ani napriek novoprijatému zákonu o nezlúčiteľnosti funkcií sudcu a politika, ktorý len nedávno prijal parlament pod vedením SMERu (označovaný aj ako Lex Harabin).

Nateraz jediným známym menom, ktoré bude bývalého ministra spravodlivosti v boji o voliča sprevádzať, je Anna Žatková, ktorá je od 3. októbra generálnou manažérkou strany Vlasť. V minulosti pritom bola Harabinovou pravou rukou. Keď šéfoval Najvyššiemu súdu, odklepol jej 33-tisíc eur ako odškodné za to, že ju Harabinov predchodca Milan Karabín prepustil pre podozrenia z neoprávneného nakladania s majetkom súdu.



Ďalší ľudia z okolia strany VLASŤ zatiaľ nie sú známi. Neostáva už veľa času a dozvieme sa kto ďalší vstúpi do politiky vedľa Štefana Harabina.