Komentár Vladimíra Maľševa (Fond strategickej kultúry)

Minister zahraničných vecí USA prehlásil Arktídu americkou

Od jari 2019 priťahuje téma ruskej Severnej morskej cesty a Arktída vo všeobecnosti čoraz väčšiu pozornosť. Záujem o arktický región rýchlo rastie.

Ako zaznelo ešte v apríli 2019 na Medzinárodnom arktickom fóre „Arktída - územie dialógu“ v Petrohrade, celá Severná morská cesta z Murmanska do prístavov Ďalekého východu je pobrežnou hranicou Ruska. Rusko zároveň považuje Arktídu za priestor sľubnej medzinárodnej spolupráce.

Výzva premeniť Arktídu na územie dialógu ale USA veľmi nenadchla. Nielen to. Naopak, naznačujú konfrontačný prístup k rozvoju arktického regiónu. Len nedávno, 19. septembra, sa na stránkach The American Interest objavil článok Diane Francis „Arktída je americká“. Článok končí vyzývavou tézou: „Arktída nie je ruská, je americká“.

Autorka článku vychádza z vyhlásení ministra zahraničných vecí USA Mike Pompea. Ten v máji na schôdzi Arktickej rady za účasti štátov hraničiacich s Arktídou načrtol americkú Doktrínu pre Antarktídu. Predstavil ju Kanade, Dánsku, vrátane Grónska, Fínsku, Islandu, Nórsku, Rusku a Švédsku. Pompeo zároveň obvinil Rusko a Čínu z „militarizácie“ Arktídy. USA tiež považujú za neoprávnené nároky Kanady na suverenitu vo vzťahu k Severozápadnému priechodu. Ide o námornú cestu spájajúcu Atlantický a Tichý oceán.

„Cieľom vyhlásení Pompea je zmeniť rozloženie síl vo vzťahu k najväčšiemu nevyužitému regiónu na svete,“ uvádza Diana Francis. „Na základe svojej vojenskej sily Washington varoval Moskvu. Tiež zastavil aktivity Pekingu a Kanady na severných trasách. Tú správu bolo počuť na celom svete: Arktída nie je ruská, je americká“.

Európu ale takýto prístup veľmi nepotešil. Srbské periodikum Pečať 11. októbra napísalo: „Americká politická elita zjavne zabudla na článok 234 Dohovoru OSN o morskom práve. Ten zaručuje Rusku právo na Severnú morskú cestu cez ruské vnútrozemské vody. Američania to svetovej verejnosti ale vykresľujú tak, že si Rusko nárokuje, čo mu nepatrí. Svoju vlastnú stratégiu naopak prezentujú ako právo na slobodnú plavbu v sporných námorných oblastiach. Do boja o Arktídu sa zapojil aj americký prezident Donald Trump. Začiatkom roku 2019 predstaviteľ amerického námorníctva Richard Spencer uviedol, že aktuálnou úlohou USA je vybudovať nové strategické základne v oblasti Beringovho mora. Tiež rozšíriť vojenskú prítomnosť na Aljaške.

Podľa srbskej Pečati chceli USA od Číny uzatvorenie staníc na Islande a v Nórsku. A tiež, aby prestala investovať do infraštruktúry ruskej Severnej morskej cesty. Konečným cieľom Pompea a jeho doktríny je zabrániť Rusku vo využívaní Severného mora. A prekaziť Číne, aby sa zúčastňovala na ruských aktivitách v Arktíde.

S otvorenou náručou neprijímajú severnú doktrínu USA ani vo Francúzsku a Nemecku. Francúzsky Les Ecos takto zdôrazňuje význam Arktídy pre Rusko: „V súčasnosti pochádza z tohto regiónu takmer 80 % ruského plynu. Čo tvorí približne tretinu európskej spotreby. Spoločnosť Gazprom plánuje využiť nové pole Bovanenkovskoje s plánovanou kapacitou 200 miliárd kubických metrov ročne. Nachádza sa v autonómnom okruhu Jamal-Nenecko. Teraz sa stalo hlavným centrom ruskej produkcie. Všetko sa deje na pozadí geopolitického zmätku okolo plynovodu Nord Stream 2. Okrem toho pochádza z arktických oblastí 90 % niklu a kobaltu, 60 % medi, 95 % platiny a všetok baryt i apatit. Celkovo plynie z Arktídy pätina vývozu a desatina ruského HDP. Tieto výborné výsledky dosiahlo Rusko ešte pred predpokladaným rozvojom Severnej morskej cesty. Pritom by sa práve ona mala stať kľúčovou pre vývoz uhľovodíkov v budúcnosti. Rosnefť odhaduje svoje arktické rezervy na takmer 24 miliárd ton. Čo predstavuje asi 250 miliárd barelov v podobe ropy. Je to skoro toľko, ako v celej Saudskej Arábii!“

Nemecký Zuddeutsche Zeitung zasa upozorňuje na výhody Severnej morskej cesty. Napríklad v porovnaní so Suezským prieplavom: "Za posledných niekoľko rokov je lodná doprava v Arktíde stále intenzívnejšia. Polárny ľad sa totiž viac topí. A cesta, ktorá by sa mohla stať alternatívou Suezského prieplavu, sa stáva stále priechodnejšou na dlhšiu dobu počas roka. Lode smerujúce z Ázie do Európy sú teraz nútené používať Suezský prieplav. Severná morská cesta je ale omnoho kratšia. Jej častejšie použitie by ušetrilo čas i peniaze“.

Rusko zaujalo k myšlienke, že „Arktída je americká“ celkom jednoznačný postoj.

„Šance USA pripraviť Rusko o právo na Severnú morskú cestu zavedením novej severnej doktríny sú ozaj nulové,“ tvrdí riaditeľ Centra pre ekonomické otázky Severu a Arktídy, doktor geografie, profesor Alexander Piljasov.

Súhlasí s ním aj bývalý veliteľ protilietadlových raketových síl špeciálneho určenia a terajší plukovník v zálohe Sergej Chatylev. „Všetky vyhlásenia Američanov týkajúce sa Severnej morskej cesty sú iba prázdne reči," uviedol. „Nedáme im vôbec nič. Už v tridsiatych rokoch minulého storočia bola cesta vytvorená nielen ako dopravná trasa. Ale ako celý systém so štátnou infraštruktúrou. Našou infraštruktúrou. Možnosti ruskej flotily ľadoborcov sú s USA neporovnateľné. Jednoducho im chýba flotila podporných plavidiel. Takže všetky výroky Američanov sú úplne neopodstatnené. Sú to len obyčajné slogany. V tomto regióne už teraz máme a neustále budujeme vážnu vojenskú silu. Bola tam nasadená 6. samostatná armáda protivzdušnej obrany. Jej sídlo je v Petrohrade. Zároveň vznikla 45. armáda protivzdušnej obrany. Operatívne je podriadená veleniu Severnej flotily. Na Novej Zemi bola obnovená divízia protivzdušnej obrany. Komplexy S-400 sú tam nasadené v bojovej povinnosti".

Rusko, ktoré odmieta najnovší tlak USA, nestojí o arktickú konfrontáciu. Chce konštruktívnu spoluprácu. Ako nedávno zdôraznilo ruské ministerstvo zahraničných vecí, Severná morská cesta má všetky predpoklady, aby sa stala globálnou „zelenou“ lodnou tepnou. Na prepravu tovaru z Európy do Ázie a späť prostredníctvom nej totiž treba vynaložiť menej paliva. To zároveň znamená aj nižšie škodlivé misie než pri doterajšej preprave cez Suezský prieplav.

Rusko bude naďalej presadzovať svoju suverenitu v súvislosti so Severnou morskou cestou. Považuje ju právoplatne za svoju výhradnú hospodársku zónu. Ide celkovo o 200 námorných míľ. V prepočte približne 370 km. V tejto zóne si Rusko vyhradzuje právo na geologický prieskum, ďalší rozvoj a zachovanie prírodných zdrojov. Týka sa to vôd nad morským dnom, dna samotného ako aj priestoru pod ním.