Vládou schválený rozpočet ešte ani poriadne nedorazil do parlamentu a Peter Pellegrini sa už vyhráža, že v prípade „kreatívnych“ zásahov poslancov pri jeho prerokúvaní ho z rokovania stiahne.

Okrem toho, že tým upiera poslancom zákonodarnú právomoc, je na tom pozoruhodná aj iná vec. Premiér sa totiž ide do krvi biť za zákon, ktorý je podľa analytikov iba zdrapom papiera. Prečo?

Rozpočet verejnej správy totiž posielame tak ako každý rok na posúdenie do Bruselu vo forme Návrhu rozpočtového plánu, čo je vlastne analytický pohľad na rozpočet. Európska komisia následne vydá začiatkom novembra svoju pravidelnú jesennú prognózu, na základe ktorej bude hodnotiť rozpočty všetkých krajín. A ak návrh neprejde, môžu prísť nápravné opatrenia.

Už teraz sme pritom v pozícii, kedy schválený „zákon roka“ opakovane nedodržiavame. Ministerstvo financií totiž stále hrá tú istú hru. Podhodnocuje niektoré výdavky a nadhodnocuje niektoré príjmy. V tohtoročnom rozpočte je to najvypuklejšie napríklad v prípade Sociálnej poisťovne. Tejto navrhnutej štruktúre príjmov a výdavkov štátu vyjadrila explicitnú nedôveru aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) priznal, že zostavovanie zákona roka nebola jednoduchá záležitosť. Jeho návrh je nastavený na maximálnom možnom limite, ktorý povoľuje zákon o rozpočtových pravidlách. Ale argument, že „Ide o druhý predvolebný rozpočet a na rozdiel od roku 2016 bude potrebná dohoda troch koaličných strán,“  je mimoriadne slabý.

Nie, nevoláme týmto po vyrovnanom rozpočte, ktorý bol dlhé roky mantrou Smeru (a nikdy tento zámer nenaplnili). Ale predkladať do parlamentu papier, ktorý evidentne nie je naplniteľný, je podvod na občanoch. Je to ako prísť do banky a povedať: „Beriem si od Vás pôžičku, tu máte môj výpis príjov, ale viete čo? Aj tak našu dohodu o splácaní úveru nenaplním, lebo príjmy som si nadhodnotil a výdavky podhodnotil“. Čo by Vám asi banka povedala? A aký príklad si z toho majú zobrať bežní ľudia? Snáď len opakované poznanie, že vláda nám bezostyšne klame do očí, poslanci za čísla vycucané z prste kľudne zdvihnú ruky a všetko pôjde pekne ďalej.

Iste, štát fungovať musí, ale jeho predstavitelia by mohli dodržiavať aspoň pri financiách elementárne základy slušnosti. Aj keď toto očakávanie je zjavne totálne prehnané. Lebo práve ten rozpočet (napĺňaný z našich daní) plus eurofondy sú dojnou kravou pre tých, ktorí sa nás snažia opäť presvedčiť, aby sme ich volili. Dáme im opäť  šancu?