Rozhovor s lídrom novovzniknutého hnutia Socialisti.sk, Eduardom Chmelárom o súčasnej situácii v spoločnosti a o kauzách, ktoré hýbu celým Slovenskom.

Oligarchia sa nedá poraziť voľbami.

Prekvapilo vás niečo na nahrávkach Gorila?

Na obsahu prakticky nič, to všetko sme dávno vedeli. Skôr ma prekvapuje tá urputná až fanatická snaha pravicovej opozície a médií odviesť pozornosť verejnosti od podstaty veci. To množstvo energie vložené do úsilia, aby si ľudia pamätali z tejto kauzy iba Ficovo pitie coca coly. Nejde mi o opakovanie smeráckych výhovoriek, že je to kauza druhej Dzurindovej vlády, lebo ani to nie je úplne pravda.

Na tých záznamoch totiž Fico prezrádza svojich utajených mecenášov a uisťuje Haščáka, že môže v budúcnosti počítať s Paškom. A tak na jednej strane jadro obsahu Gorily síce je o rozkrádaní štátu počas Dzurindovej éry, no dozvedáme sa z nej aj zámery budúcej vlády Smeru. A to, že za jeho éry sa hodnota Haščákovho majetku viac ako zdvojnásobila, je nepopierateľné. Čiže toto neriešme, maslo na hlave majú všetci.

Zaráža ma však snaha opozície neriešiť problém, ale zužovať ho na kriminalizovanie jednej strany. Opäť raz som nepochopil, prečo iniciatíva Za slušné Slovensko zvoláva v súvislosti so zverejnením nahrávok Gorily protesty s cieľom donútiť Roberta Fica odísť z politiky. Ja si síce myslím, že tento pán v nej už dávno nemal byť, ale ak jediné, čo si z tejto kauzy mladí zapamätali, je Fico, no tak potom buď nevedia vyhodnocovať informácie, o čom sme sa už v minulosti viackrát presvedčili, alebo slúžia len ako užitoční idioti mocenských zámerov digitálnej oligarchie, ktorá stojí za trojicou Kiska, Truban, Beblavý.

Ako vnímate zverejnenie takýchto záznamov?

Ako špinavý mocenský boj. Takéto praktiky nikdy nevedú k spravodlivosti, ale k totálnemu zhnuseniu z politiky, ktoré nahráva vždy extrému, nie demokratickej alternatíve. Pravicová opozícia sa strašne mýli, ak si myslí, že zo súčasného ohadzovania bahnom najviac vyťaží ona. To, čo navrhuje, nerieši podstatu problému. Také opatrenia sú účinné asi ako protihluková stena pred atómovou bombou.

Dnes nikto nemá odvahu povedať, že systém je prehnitý a prehrávame všetci. Oligarchia je príliš silná. Legislatíva, ktorá im trošku skomplikuje aktivity, jej nemôže ublížiť. Proste sa to naučia robiť inak. Znova si kúpia nejakých ľudí bez morálneho kompasu, znova si prerozdelia sféry vplyvu, znova začnú diktovať podmienky voleným orgánom. Prídu nové kauzy, nové škandály, noví gauneri. Takto to nezastavíme. A nie som si istý, či to ľudia ako pán Beblavý, Kiska či Truban vôbec chcú úprimne zastaviť.

Prečo?

My sme totiž nenarazili na nový problém. Pred ôsmimi rokmi som na pochode k sídlu Penty povedal, čo treba robiť. Predostrel som celý rad nevyhnutných krokov, ako tú chobotnicu vyhladovať, od zmeny financovania politických strán až po komplexnú volebnú reformu. A kričal som do megafónu spolu so stovkami mladých ľudí, že chceme späť svoju krajinu. Miroslav Beblavý bol vtedy v pravicovej vláde štátnym tajomníkom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Neurobil v tomto smere nič. A dnes ho počujem na tlačovej konferencii kričať, že berieme si svoju krajinu späť. Nuž nečudujte sa, že mám zmiešané pocity.

Povedali ste, že systém je prehnitý. Čo to konkrétne znamená?

Znamená to, že koreňom našich problémov nie je Haščák, Fico alebo Kočner, ale kapitalizmus. V roku 1989 ho chceli len tri percentá ľudí. Dnes tie tri percentá držia túto spoločnosť v hrsti, ovládajú ju politicky, hospodársky, sociálne, environmentálne i mravne devastujúcim spôsobom. Ak nezmeníme logiku ekonomických vzťahov, nepohneme sa z miesta. Korupcia, rozkrádanie a drancovanie zdrojov bude pokračovať. Obávam sa však, že inak ako revolúciou to nepôjde. Ak teda chceme obnoviť a sfunkčniť demokraciu.

Oligarchia sa nedá poraziť voľbami.