Podľa nej je tento stav dôsledkom úplného kolapsu rozhodovacieho procesu vo Washingtone, kvôli čomu sa nevyriešili ani tak jednoduché otázky, ako je informovanie verejnosti o rozhodnutiach prezidenta.

CNN: Sledujeme vývoj situácie v Sýrii tu jeden deň prezident prehlasuje, že si s celou svojou veľkou múdrosťou uvedomuje, že príliš jemné rokovanie s Tureckom je potrebné nahradiť tvrdými opatreniami a že chce úplne zničiť tureckú ekonomiku a potom hovorí, že s nimi zaobchádzal príliš tvrdo a pozýva Erdogana, aby sa stretol v Bielom dome. A to všetko počas 72 hodín.

Susan Riceová: A mnohým tvrdí, že vyzval Turkov, aby neprekračovali sýrsku hranicu.

CNN: Čo potom urobili?

Susan Riceová: Samozrejme vedel, že ju prekročia.

CNN: Inými slovami, všetko sa to stalo počas 72 hodín.

Susan Riceová: To nedáva rozum.

CNN: Aké závery si myslíte, že svet z toho vyvodí?

Susan Riceová: Záverom je, že nemáme ani najmenšie tušenie, čo robíme. A že rozhodovací proces v oblasti národnej bezpečnosti je úplne bezradný. Ako píšem vo svojej knihe, ktorá rozpráva ako o mojom osobnom živote, tak o tom, čo som urobila v administratíve Obamu a Clintona, bez ohľadu na to, či som pracovala pre prezidenta Reagana, Busha staršieho, či mladšieho, Clintona alebo Obamu, vždy existoval rozhodovací proces, ktorý sme sa všetci snažili dodržiavať.

V rámci tohto procesu boli zložité problémy riešené zdola nahor so zapojením faktov, ich analýzou, v prítomnosti rozviedky, ako aj zvažovaním a diskusiou o rôznych možnostiach, ktoré boli hodnotené z hľadiska účelnosti.

Námestníci dávali odporúčania svojim nadriadeným a nadriadení prezidentovi Spojených štátov. Bol to dôkladný a zodpovedný proces, a preto, keď sa prezident rozhodne, existuje už aj plán pre informovanie verejnosti. Toto rozhodnutie sa neobjavuje na Twitteri v náhodne vybranej hodine, ozdobené výkričníkmi. Vypracuje sa dôkladná informačná stratégia, v rámci ktorej sa konajú konzultácie aj s našimi spojencami a Kongres dostáva všetky potrebné informácie. To všetko sa zrútilo a už to tak nefunguje. A zdá sa mi veľmi dôležité, aby Američania pochopili, že toto nie je štandardné. Je to patologické. Je to nebezpečné. A nesmieme dovoliť, aby sa to stalo akousi bežnou praxou, či nebodaj normou.

A som úplne pripravená priznať, a úprimne to aj hovorím vo svojej knihe, že nemáme vždy pravdu. Snažím sa úprimne písať o tom, kde sme mali pravdu a kde sme urobili chybu. To isté možno povedať o predchádzajúcich administratívach. Postup, ktorý sledujeme, nemusí poskytnúť dokonalú odpoveď. Ale umožňuje to správne premyslieť veci. Teraz sa toto všetko stratilo a musíme všetko vrátiť na svoje miesto.