Komentár Vladimíra Maľševa (Fond strategickej kultúry)
Právo rusofóbov
Európsky parlament prijal 10. októbra uznesenie „O zahraničnej intervencii a dezinformáciách v národných a európskych demokratických procesoch“. Hlasovalo zaň 469 poslancov, pričom 143 bolo proti a 47 sa zdržalo.
Stručne povedané, jeho cieľom je udržať informačný monopol na liberálne lži. A rozšíriť ho aj na Rusko. Popri tom obviňuje európskych kritikov Európskej únie z rusofílie. Považuje ju za politicky nebezpečnú. Hoci z podobných dokumentov nie je jasné, ako sú povedzme srbskí, bulharskí alebo nemeckí rusofili nebezpeční pre európsku demokraciu.
V preambule nového uznesenia sa uvádza, že zahraničné zasahovanie do volieb vážne ohrozuje európsku demokratickú spoločnosť. Vyjadruje „hlboké znepokojenie nad mimoriadne nebezpečnou povahou ruskej propagandy“. Vyzýva Európsku komisiu a Radu EÚ, aby vypracovali účinnú a podrobnú stratégiu na rýchle a rozhodné pôsobenie proti ruským dezinformačným stratégiám. Navrhuje vypracovať celoeurópske normy, ktoré by zabránili financovanie volebných kampaní a politických strán v krajinách únie z Ruska.
Na čo to všetko? Poslankyňa Európskeho parlamentu z Lotyšska Tatiana Ždanoková sa domnieva, že cieľom je sústredenie peňazí na protiruskú propagandu. Uznesenie požaduje, aby sa pracovná skupina pre strategické komunikácie únie Vostok stala stálou štruktúrou v rámci Európskej zahraničnej služby. Žiada výrazné zvýšenie financovania a personálu tejto skupiny. „Minulý rok dostala skupina z rozpočtu EÚ 1,3 milióna eur na boj proti ruskej propagande a dezinformáciám. Za tieto peniaze zaznamenala v ruských médiách 434 prípadov dezinformácií. Tento rok sa rozpočet skupiny zvýšil na tri milióny eur. A navýšenie malo okamžitý účinok. Tento rok už bolo odhalených 998 takýchto prípadov. Niet pochýb, že obdobná kancelária dokáže absorbovať aj 100 miliónov. A na oplátku nájde astronomický počet prípadov dezinformácií. Súvislosť je jasná. Čím viac peňazí daňových poplatníkov, tým viac prípadov nesprávnych informácií. Peniaze sú vaše, výsledky zasa naše,“ uviedla poslankyňa.
Neustále snahy o získanie ďalších peňazí „na boj proti ruským dezinformáciám“ znamenajú najmenej dve veci. V prvom rade je ruská politická propaganda účinná. Podľa všetkého triafa cieľovú skupinu. A na frontoch informačnej vojny prihorieva.
Je to zrejmé aj z iných dokumentov Európskeho parlamentu. Napríklad z uznesenia prijatého 19. septembra. Sovietsko-nemecký pakt o neútočení z roku 1939 bol v ňom označený za príčinu druhej svetovej vojny. Odsudzuje „stalinizmus, nacizmus a ďalšie totalitné a autoritárske režimy“. Zároveň vyjadruje znepokojenie nad „úsilím súčasného ruského vedenia o utajenie skutočností o zločinoch spáchaných sovietskym totalitným režimom".
Toto uznesenie je obzvlášť dôležité v súvislosti s nadchádzajúcim 75. výročím Veľkého víťazstva. Západná propaganda sa už totiž dlho snaží postaviť na rovnakú kvalitatívnu úroveň komunizmus a nacizmus. Stalina a Hitlera. Sovietsky zväz a fašistické Nemecko. Preto Európsky parlament vyhlasuje, že „si dva totalitné režimy, ktorých cieľom bolo ovládnuť svet, rozdelili Európu na dve zóny vplyvu“.
Nepravdivosť tejto tézy, ktorá sa na Západe stala „svätým písmom“, bola opakovane dokázaná sovietskou i ruskou historickou vedou. Nedávno napríklad sériou článkov doktora historických vied, profesora Vojenskej univerzity Ministerstva obrany Ruskej federácie J.V. Rubcova. Bola uverejnená na webovej stránke Fondu strategickej kultúry v júli až septembri 2019.
Zaujímavé je aj uznesenie „O politických vzťahoch medzi EÚ a Ruskom“. Pochádza z marca 2019. Celé jeho časti sú venované praniu špinavých peňazí, špionážnym činnostiam, či financovaniu politických strán aktívnych proti únii. Uznesenie vyžaduje rozšírenie protiruských sankcií. Uvádza, že Rusko už nemožno považovať za strategického partnera. Záver sedí. Ani v Rusku nepovažujú skupinu rusofóbov sediacich pod strechou Európskeho parlamentu za strategických partnerov.
Od marca 2018 zaviedla únia systém varovania pred dezinformáciami. Vzťahuje sa na jej osobitných úradníkov, vymenovaných zástupcov členských štátov, či zamestnancov ministerstiev. Má upozorniť všetky členské štáty na odhalené dezinformačné kampane, vykonávať analytické práce a pripravovať správy odhaľujúce trendy a metódy šírenia dezinformácií. Jeho úlohou je tiež koordinovať reakciu na falošné dezinformačné kampane. A navrhovať najúčinnejšie protiopatrenia.
Občas ale zaznie v Európskom parlamente i triezvy hlas. Išlo napríklad o nemeckého poslanca Huga Voigta z marca 2018: „Niekedy mám pocit, že som sa znova ocitol v časoch studenej vojny. Počúvam, že ruské médiá údajne šírili falošné fakty. Ale povedzte mi príklad, kedy presne šírili Rusi takéto informácie? Šírili klamstvá o vojnách v Líbyi, Srbsku, Afganistane, Iraku alebo snáď Sýrii? Úplný nezmysel! Sám som bol svedkom toho, že práve naše euroatlantické médiá klamali a šírili o spomínaných udalostiach nepravdivé informácie! Bol som dvakrát v Sýrii. Viem teda dobre posúdiť, kto naozaj hovorí pravdu o tejto krajine. A kto nie“.
Podobne triezvych hlasov je síce málo, ale predsa len sú. Sú tým dôležitejšie, ako Západ neustále zdokonaľuje svoj silný propagandistický mechanizmus. Práve ten je prepracovaným systémom dezinformácií a cenzúry. Najmä potom, čo Európsky parlament v roku 2016 prijal uznesenie „Strategické komunikácie EÚ ako protiopatrenie voči propagande tretích strán“.
A bolo počuť aj ďalšie dva triezvy hlasy. Patria britským politológom TJ Colesovi a Matthewovi Alfordovi. Vo svojej knihe „Tyrania únie: Čo vám médiá a profesori nepovedia o britskej zahraničnej politike“, doslova tvrdia: „Ruskonenávidia, lebo nerobí, čo mu prikazujú“. Rusko už viac nedá na rady svojich západných učiteľov. Čo je len dobré. Je to prejav sily.
Ideologické očkovanie Ruska v 90. rokoch minulého storočia zakrývalo zjavnú pravdu. Že v prvom rade Západ sám je plný ideológie. Dnes je nado všetko jasne viditeľné, že západnú ideológiu podsúvajú mnohým krajinám mimo Západ. Nie iba Rusom. Ale aj Číňanom, či Arabom. Jednoducho kdekoľvek sa dá. A s použitím všetkých možných dostupných informačných prostriedkov. Európsky parlament ako inštitúcia je jedným z mechanizmov totálnej západnej propagandy. Západný svet a Rusko sú každopádne rozdielnymi civilizáciami. Aj sovietska spoločnosť a kapitalistická spoločnosť dvadsiateho storočia nimi tiež boli.
Bývalý ruský básnik a diplomat Fjodor Ivanovič Ťutčev (1803 - 1873), ktorý v minulosti žil v Európe a miloval jej kultúru, o západnej politike voči Rusku napísal:
Všetky rúhavé mysle
Všetky národy ohavné bohom
Pozdvihnuté kráľovstvá temnoty
v mene svetla a slobody!
Pripravujú ti zajatie,
prorokujú potupu ...
Zmenilo sa snáď niečo v skutkoch „rúhavých myslí“ prorokujúcich Rusku „potupu v mene svetla a slobody“?