Komentár Dmitrija Sedova (Fond strategickej kultúry)

Erdogan vyzýva NATO vybrať si medzi Tureckom a teroristami

Dlhšiu dobu napäté vzťahy medzi oficiálnou vládou Sýrie a tamojšími Kurdmi sa v posledných dňoch začali očividne zlepšovať. „Pomohol“ tomu začiatok vopred ohlásenej tureckej operácie v severnej Sýrii v Kurdmi ovládanej oblasti Rojava 9. októbra. Vojenská operácia „Prameň mieru“ spôsobila, že znepriatelené strany opäť nachádzajú spoločnú reč.

Hlavnou udalosťou 13. októbra bola dohoda medzi kurdskými predstaviteľmi oblasti Rojava a vlády Bashara al-Assada. Na jej základe Kurdi odovzdajú kontrolu nad mestami Manbij, Kobani a niektorými ďalšími osadami oficiálnym sýrskym orgánom. Podľa viacerých zdrojov zohrávala pri uzatváraní tejto dohody rozhodujúcu úlohu Moskva. Sýrska armáda zároveň začala postupovať k severnej hranici.

Veliteľ kurdských ozbrojených skupín Maslum Abdi povedal pre americký časopis Zahraničná politika: „Je to veľmi bolestivý kompromis. Neveríme sľubom Damašku. Ale úprimne povedané, je ťažké pochopiť, komu veriť. Ak si však musíme zvoliť medzi kompromisom a genocídou našich ľudí, vyberieme si pre nich život“.

Vojenská situácia v severnej Sýrii a najmä medzinárodná klíma okolo týchto udalostí sa každý deň mení. Možno bude chcieť Damašk využiť skutočnosť, že Turecko vyslalo svoje jednotky na sýrske územie bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN. To Assadovi umožňuje vyzvať medzinárodné spoločenstvo, aby zmobilizovalo tlak na Ankaru. Je možné, že predstavitelia Sýrie predložia Bezpečnostnej rade OSN návrh na zriadenie bezletovej zóny nad oblasťou vojenských operácií.

Európska únia a Liga arabských štátov (LAS) sa postavili proti tureckej operácii. Dňa 12. októbra sa ministri zahraničných vecí LAS na mimoriadnom stretnutí v Káhire dohodli na zvážení politických a ekonomických opatrení proti Ankare.

Turecký prezident Erdogan medzitým odmieta akúkoľvek kritiku svojich činov. V reakcii na odsúdenie invázie tureckej armády na Západe a medzi arabskými krajinami 13. októbra v Istanbule povedal: „Ako možno odporučiť rokovania s teroristami? Operácia bude pokračovať, kým sa kurdské sily znova neodsunú z tureckých hraníc. Nebojujeme proti Kurdom. Teroristom ale nedovolíme vytvoriť teroristický štát v severovýchodnej Sýrii“.

V Európe medzitým pokračuje kritika konania Turecka od jeho spojencov v NATO. Ministerka obrany Nemecka a zároveň šéfka strany CDU Annegret Kramp-Karrenbauer varovala Turecko pred neprípustnosťou pokračovania okupácie severného Sýrie po dokončení operácie „Prameň mieru“. „Turecko je členom NATO. Súčasťou organizácie, ktorá má svoje vlastné hodnoty," zdôraznila Kramp-Karrenbauer na stretnutí mládežníckej organizácie strany 13. októbra. „Turecko by sa malo, rovnako ako každý iný člen aliancie, starať o stabilitu a mier. V žiadnom prípade sa z neho nesmie stať okupačná krajina. Toto je čiara, ktorú by Turecko nemalo prekročiť. Ak uvidíme náznaky, že Turecko má v úmysle stať sa okupantom na severe Sýrie, otvorene sa proti tomu postavíme“.

Kramp-Karrenbauer tiež upozornila, že EÚ už vytvorila systém ochrany hraníc. Ten v súčasnosti neumožňuje opakovanie invázie utečencov z roku 2015. Malo to byť varovanie pre Erdogana. A odpoveď na jeho vydieranie Európy tým, že do nej vpustí stovky tisíc utečencov z Blízkeho východu.

Medzitým turecké jednotky a jednotky Tureckom vytvorenej Sýrskej národnej armády (SNA) naďalej okupujú nové osady. Správy z bojiska sú protichodné. Situáciu komplikuje skutočnosť, že sa na predmetnom území začali rozptyľovať bývalí bojovníci Islamského štátu. Pred vstupom tureckých vojsk ich Kurdi držali v zajateckých táboroch. Podľa odhadu ruského ministerstva obrany sa ich tu na siedmych miestach nachádza celkovo až 14 000.

Medzitým sa európske reakcie v súvislosti s vojenskými krokmi Turecka v severnej Sýrii stávajú čoraz kritickejšími. Z Washingtonu prichádzajú oproti tomu nejasnejšie signály. Internetová stránka Európskej služby pre vonkajšie vzťahy zverejnila ohľadom problému 14. októbra oficiálnu správu. V nej Rada Európskej únie vyzvala Turecko, aby „zastavilo jednostranné vojenské operácie v severovýchodnej Sýrii. A súčasne stiahlo svoje jednotky“. V istom zmysle ide o reakciu na Erdoganovo vyhlásenie urobené pred niekoľkými hodinami. V ňom žiadal, aby sa aliancia rozhodla medzi Ankarou a teroristami. „Sme členmi NATO. Zmluva obsahuje aj piaty článok hovoriaci o teroristickej hrozbe. V súlade s ním by malo NATO stáť na našej strane. Ste s nami alebo s teroristami? Zatiaľ sme nedostali jasnú odpoveď,“ prízvukoval turecký prezident.