Vo svätovítskej katedrále prebehla v sobotu zádušná omša za zosnulého speváka Karla Gotta. Príhovor na jeho vlastné želanie predniesla herečka a Gottova dlhodobá priateľka Jiřina Bohdalová.

S pokorou, úctou a trémou stojím na tomto magickom mieste, aby som sa s Karlom Gottom rozlúčila. V mene celej rodiny, ženy Ivanky a dvoch malých dcér, to predovšetkým. Ale aj v mene všetkých, ktorí ho milovali.

Netrúfam si odhadnúť počet trúchliacich, ale viem, že k nim tiež patrím. Túto úlohu mi pridelil sám Karel. Bol to on, kto rozhodol, že sa s ním budem lúčiť práve ja. Nápad ale opísal odo mňa.

Vysvetlím: Boli sme celoživotní kamaráti. Blízki názorom na život aj na srandu. Som o osem rokov staršia, a tak som častokrát rázne prikazovala Karlovi, že to musí byť on, kto sa so mnou, až odídem do iných sfér, bude lúčiť.

Sľúbil mi to, sľúbil. A vlastne jediný raz svoj sľub nesplnil. Inak jeho slovo vždy platilo. Bolo to slovo chlapa. Vyznával celoživotný pevný poriadok, vážil si svojho vrodeného talentu a nepremárnil ani minútu. Bol neuveriteľne pracovitý.

Priťahoval k sebe vždy doslova celú svorku vynikajúcich umelcov svojej doby. Muzikantov, spevákov, hercov, režisérov a k tomu mnoho ďalších dobrých priateľov. A samozrejme aj lások. Od rodičov dostal v génoch slušnosť, noblesu a gentlemanstvo. V tomto ohľade bol muž zo starej dobrej školy. Bol ale aj človek z mäsa a kostí. Mnohokrát sa mýlil, padol a znovu vstal. Častokrát naletel podvodníkom, ale aj častokrát pomohol tým ktorý to potrebovali bez toho aby čakal na poďakovanie.



Karel Gott bol totiž dobrý a slušný človek. Odišiel vyrovnaný a zmierený. S čistým štítom, zrovnaný sám so sebou, so svojimi deťmi, rodinou či záväzkami. Na ceste k sebe už dávno našiel svojho boha. Aj preto po tejto neľahkej životnej ceste odišiel pokojne. V spánku, obklopený silou lásky svojich vôbec najbližších, ženy Ivanky a dvoch mladších dcér Charlottky a Nellinky.

Lúčenie s Karlom je ťažké, preťažké. Vedie cez slzy, cez potoky úprimných sĺz. Neuveriteľne silná vlna ozajstného ľudského citu sa po jeho odchode preliala naším dvorčekom, ale aj veľkou Európou, a dotkla sa všetkých miest, kde Karel zanechal svoju stopu.

Tá chvíľa bola smutná, ale zároveň aj fascinujúca. Čo všetko dal jeden muž, nadaný talentom, pracovitosťou, pokorou a vôľu po úspechu profesii, ktorú si zvolil. Je to fascinujúca bilancia.

Patrí sa poďakovať. Dával ľuďom radosť a chuť do života, zanechal nádherné pesničky, svoj lahodný tenor a hlavne pohodu a úsmev. A to od komedianta nie je málo. Svojimi pesničkami spájal celé generácie a zbližoval susedov.

Karel by mi neodpustil, keby som svoju reč aspoň máličko neodľahčila. Tak teda Karle, počítaj tam so mnou a drž mi miesto. Mám pre teba jeden naozaj  židovský báječný vtip. Budiž ti zem ľahká. Milujem ťa a nie som v tom sama. Tvoja Bohdalka.