Režisérka Piussi je na čiernej listine: Ultra-liberálne médiá ju nazývajú "Kočnerovou dôveníčkou"
12 | 10 | 2019 I René Skalný
Známa dokumentaristka Zuzana Piussi "odpremiérovala" svoj najnovší film Ukradnutý štát. Dokument, ktorý mapuje Slovensko po vražde Kuciaka a jeho snúbenice, páde Kočnera, Baštrnáka aj Fica nastavuje zrkadlo neistote, v ktorom sa naša spoločnosť zmieta.
Podľa slov režisérky je o konšpirátoroch, ale aj o kupčení s kompromitujúcimi informáciami medzi bývalými SISkármi. Nepochybne zaujímavý dokument sa stretol s vlnou nevôle najmä v médiách hlavného prúdu. Terčom ostrej kritiky (a neraz aj osobných útokov) je aj samotná režisérka.
Niektoré médiá Piussi vyčítali neobjektívnosť, ako aj fakt, že režisérka dáva veľký priestor takzvaným konšpirátorom. To by sa dalo brať ako konštruktívna kritika, nebyť faktu, že podobné protestné hlasy sa ozývali ešte predtým ako samotný film vyšiel. Určití novinári z prostredia Denník N či SME dokonca naznačujú, že Piussi je akousi spriaznenou dušou Mariána Kočnera.
K špinavej mediálnej manipulácii im slúži fakt, že pri poslednom pojednávaní s Kočnerom ju súd ustanovil ako jednu z dvoch osôb, ktoré boli Kočnerovými dôverníkmi. Status takzvaného dôverníka ale nemá nič spoločné s priazňou alebo nepriazňou k danej osobe. Ide o zaužívaný právny inštitút. Zuzana Piussi bola pribratá súdom, ako jedna z osôb verejnosti, v tom čase prítomná v súdnej sieni.
„Film je stretnutie a dialóg ľudí, ktorí sa v skutočnosti skôr vzájomne vyhnú, ale práve z takejto konfrontácie vzniká možno autentickejší obraz toho, v čom žijeme,“ hovorí filmárka. Prečo potom "štandartným" novinárom vadí takáto konfrontácia?
Zaujímavý názor ponúka na sociálnej sieti (kedysi) široko uznávaný bezpečnostný analytik - Radovan Bránik:
"Ľudia posadnutí fantáziami o vlastnej neomylnosti a tvoriaci stále menšiu a stále agresívnejšiu bublinu majiteľov pravdy sú nebezpeční pre spoločnosť minimálne rovnako, ak nie viac, ako niektoré komické postavičky z filmu.
Keď budete mať chuť pľuvať na Zuzana Piussi , že dala priestor aj ľuďom šíriacim konšpiračné teórie a zabudla si od vás vypýtať povolenie, skúste si nsjskôr spomenúť, či ste náhodou s rovnakou povýšenosťou a presvedčením o vlastnej pravde pred rokom a pol sami nepomáhali držať pri živote úplne prvú a doposiaľ najúčinnejšiu nepodloženú teóriu o motíve vraždy Martiny a Jána.
Hej, mám na mysli tú legendárnu taliansku stopu. Žiadna ďalšia z teórií, ktoré sa objavili neskôr nedokázala pomôcť skutočným páchateľom viac, ako tá vaša. Získali celé mesiace. Skúste si spomenúť, ako ste radi zhltli reči istého prokurátora o tom, že na Kočnera neukazuje žiadna relevantná stopa - a ako dlho vám toto presvedčenie stačilo.
Než teda dostanete chuť si znova odpľuť, zamyslite sa nad tým, či pred seba predtým netreba postaviť jeden skvelý, už viac, ako päťstoročný benátsky vynález; volá sa zrkadlo." Uzatvára Radovan Bránik.
Podľa slov režisérky je o konšpirátoroch, ale aj o kupčení s kompromitujúcimi informáciami medzi bývalými SISkármi. Nepochybne zaujímavý dokument sa stretol s vlnou nevôle najmä v médiách hlavného prúdu. Terčom ostrej kritiky (a neraz aj osobných útokov) je aj samotná režisérka.
RAJTÁROV KAMOŠ EXSISKÁR FORISCH ZAÚTOČIL: Sulíka nazval "spoteným feťákom" a "Kočnerovým otrokom"!
Bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby Pavol Forisch, ktorý má očividne taktiež svoj podiel na situácii v strane SaS, sa ostro pustil do šéfa liberálov Richarda Sulíka.
Čítať ďalej
10 | 10 | 2019
|
Peter Bachan
Niektoré médiá Piussi vyčítali neobjektívnosť, ako aj fakt, že režisérka dáva veľký priestor takzvaným konšpirátorom. To by sa dalo brať ako konštruktívna kritika, nebyť faktu, že podobné protestné hlasy sa ozývali ešte predtým ako samotný film vyšiel. Určití novinári z prostredia Denník N či SME dokonca naznačujú, že Piussi je akousi spriaznenou dušou Mariána Kočnera.
K špinavej mediálnej manipulácii im slúži fakt, že pri poslednom pojednávaní s Kočnerom ju súd ustanovil ako jednu z dvoch osôb, ktoré boli Kočnerovými dôverníkmi. Status takzvaného dôverníka ale nemá nič spoločné s priazňou alebo nepriazňou k danej osobe. Ide o zaužívaný právny inštitút. Zuzana Piussi bola pribratá súdom, ako jedna z osôb verejnosti, v tom čase prítomná v súdnej sieni.
„Film je stretnutie a dialóg ľudí, ktorí sa v skutočnosti skôr vzájomne vyhnú, ale práve z takejto konfrontácie vzniká možno autentickejší obraz toho, v čom žijeme,“ hovorí filmárka. Prečo potom "štandartným" novinárom vadí takáto konfrontácia?
Zaujímavý názor ponúka na sociálnej sieti (kedysi) široko uznávaný bezpečnostný analytik - Radovan Bránik:
"Ľudia posadnutí fantáziami o vlastnej neomylnosti a tvoriaci stále menšiu a stále agresívnejšiu bublinu majiteľov pravdy sú nebezpeční pre spoločnosť minimálne rovnako, ak nie viac, ako niektoré komické postavičky z filmu.
Keď budete mať chuť pľuvať na Zuzana Piussi , že dala priestor aj ľuďom šíriacim konšpiračné teórie a zabudla si od vás vypýtať povolenie, skúste si nsjskôr spomenúť, či ste náhodou s rovnakou povýšenosťou a presvedčením o vlastnej pravde pred rokom a pol sami nepomáhali držať pri živote úplne prvú a doposiaľ najúčinnejšiu nepodloženú teóriu o motíve vraždy Martiny a Jána.
Hej, mám na mysli tú legendárnu taliansku stopu. Žiadna ďalšia z teórií, ktoré sa objavili neskôr nedokázala pomôcť skutočným páchateľom viac, ako tá vaša. Získali celé mesiace. Skúste si spomenúť, ako ste radi zhltli reči istého prokurátora o tom, že na Kočnera neukazuje žiadna relevantná stopa - a ako dlho vám toto presvedčenie stačilo.
Než teda dostanete chuť si znova odpľuť, zamyslite sa nad tým, či pred seba predtým netreba postaviť jeden skvelý, už viac, ako päťstoročný benátsky vynález; volá sa zrkadlo." Uzatvára Radovan Bránik.
Zdieľať tento článok