Komentár Vladimíra Prochvatilova (Fond strategickej kultúry)

Ekvádorčania povstali proti svetovému imperializmu

V Ekvádore sa už týždeň uskutočňujú masové protesty. Vyvolal ich dekrétom č. 883 tamojší prezident Lenin Moreno. Na jeho základe sa 1. októbra uvoľnili ceny pohonných hmôt. Zároveň boli zrušené štátne dotácie na pohonné hmoty vo výške 1,3 miliardy dolárov ročne. Podľa odborných odhadov tak cena nafty vzrastie z 1,03 na 2,27 dolára a benzínu z 1,85 na 2,30 dolára.

Opatrenia zavedené prezidentským dekrétom sú podmienkou Medzinárodného menového fondu (MMF) na poskytnutie pôžičky vo výške 10 miliárd dolárov. Vláda tiež zamýšľa zdaniť niekoľko najziskovejších spoločností. Do troch rokov tiež znížiť maximálny plat vo verejnom sektore, čo by malo priniesť 148 miliónov dolárov do štátneho rozpočtu. Očakávané hromadné prepúšťanie by malo vláde ušetriť ďalších 160 miliónov dolárov.

Prezident Národnej federácie osobnej dopravy Ekvádoru Abel Gomez oznámil začiatok časovo neobmedzeného štrajku. Ten ochromil krajinu.

9. októbra tisíce ľudí, pôvodní domorodí indiáni Ekvádora, ale tiež poľnohospodári, študenti a zástupcovia odborových zväzov, pochodovali po námestí v historickom centre mesta Quito. Len neďaleko vládnej budovy.

„Maskovaní demonštranti hádzali Molotovove koktaily a vylomené dlažobné kamene. Oblaky slzného plynu a čierneho dymu z horiacich pneumatík stúpali nad koloniálne centrum mesta. Quito je pritom na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO," uviedol France24. Demonštranti obsadili tri ropné zariadenia a zastavili ich činnosť.

Medzi demonštrujúcimi je mnoho pôvodných indiánov. Predstavujúci štvrtinu zo 16 miliónovej populácie Ekvádoru. Sú odhodlaní usilovať sa o zrušenie balíka opatrení zavedených dekrétom č. 883.

Konfederácia pôvodných obyvateľov Ekvádoru (CONAIE), založená v roku 1986, má bohaté skúsenosti s úspešným bojom proti vláde. Hromadné protesty organizované organizáciou CONAIE viedli v roku 2000 k zvrhnutiu 51. prezidenta Ekvádoru Hamila Mauada. A 52. Lucio Gutierreza zasa v roku 2005. V reakcii na Morenov dekrét, ktorým vyhlasuje mimoriadny stav v Ekvádore, organizácia CONAIE spustila Veľkú národnú mobilizáciu na „posvätných územiach“ indiánskych rezervácií. Zároveň vyhlásila prerušenie dialógu s vládou.

Demonštranti vzali útokom hlavné mesto krajiny Quito. Prezident Moreno bol nútený utiecť do jedného z ďalších veľkých miest Ekvádoru Guayaquilu. V niekoľkých častiach Guayaquil, ktoré je považované za hlavné ekonomické centrum krajiny, došlo k rabovaniu obchodov a vládnych úradov. Po stretoch demonštrantov s políciou vláda nemá situáciu pod kontrolou.

V televíznom prejave k národu Moreno v sprievode viceprezidenta Otto Sonnenholznera a ministra obrany Oswaldo Jarrína povedal, že "plienenie, vandalizmus a násilie poukazujú na organizovanú politickú vôľou destabilizovať vládu a narušiť ústavný poriadok". Za všetko je podľa neho zodpovedný „správca“ Maduro a bývalý prezident Ekvádoru Rafael Correa. Jeho viceprezidentom bol pritom sám Moreno. „Maduro a Correa stoja za týmto pokusom o prevrat," zdôraznil Moreno.

Rafael Correa, ktorý žije v Belgicku, žiada uskutočnenie predčasných volieb. Účasť na organizácii protestov odmieta.

Flavia Freidenberg, odborníčka Ústavu právnych štúdií Národnej univerzity v Mexiku, v rozhovore pre španielske noviny El Diario vylúčila pokus o prevrat v Ekvádore. „Potvrdila ale skutočnosť, že existujú isté štruktúry, ktoré majú záujem zbaviť predčasne moci úradujúceho prezidenta Lenina Morena“.

Podľa oficiálnych údajov bolo zatknutých viac ako 510 demonštrantov. Počet zranených a mŕtvych ešte nebol oznámený. Na sociálnych sieťach sa ale objavujú odhady, že boli zabití už najmenej traja ľudia.

Ekvádorský minister dopravy a verejných prác Gabriel Martinez povedal 5. októbra, že vláda zvažuje odporúčanie dopravným spoločnostiam stanoviť tarify na zmiernenie stúpajúcich cien pohonných hmôt. O niekoľko hodín neskôr, vedúci dopravnej únie, Abel Gomez, oznámil pozastavenie štrajku. Tiež pripomenul, že „dopravné profesijné združenia nie sú zodpovedné za vandalizmus“.

8. októbra protestujúci obsadili budovu Ekvádorského národného zhromaždenia. Skandovali pritom „Fuera Moreno!“. Teda „Moreno odíď!“ A Rafael Correa, ktorý ako prezident presadil niekoľko vážnych reforiem sociálnodemokratickej povahy, obvinil Morena zo zrady národa.

Sociálne reformy, ktoré urobil Correa, umožnil dobrý hospodársky rast. Ten však stál na zvýšenej ťažbe ropy a ďalších prírodných zdrojov. Dosiahnuté príjmy podporovali ostatné hospodárske odvetvia. Hlavne poľnohospodárstvo, rybolov a cestovný ruch.

Rafael Correa uskutočnil reformy v krátkom časovom období. „Jeho úspech dokonca priznávajú aj médiá svetovej finančnej elity,“ uviedol ukrajinský politológ a socialista Andrej Mančuk. Ako pokračuje, „vychádzal zo skúseností Huga Cháveza. Prerozdelil zisky za ropu v prospech sociálnej sféry. Zvýšil dane pre obchod a rozvinul ekvádorskú verziu takzvanej bolivarskej ústavy. Tá sa stala základom jeho sociálno-ekonomického programu. Correa vyhlásil začiatok procesu občianskej revolúcie. Pričom sa opieral o základné štruktúry zastupiteľskej demokracie“.

Pokles cien ropy však zastavil ekonomický rast a spôsobil sociálne nepokoje ešte za vlády Correu. V roku 2015 sa uskutočnili masívne protesty indiánov i odborových a študentských organizácií. Asi stotisíc ľudí vyšlo do ulíc hlavného mesta Quita. Demonštrácie a protestné štrajky trvali týždeň.

Keď sa prezidentom stal nominant a spojenec Rafaela Correu, Lenin Moreno, zisky z ropy už neumožňovali poskytovať vysoké sociálne dotácie zavedené jeho predchodcom. Moreno tak zmenil svoju politickú orientáciu. Opustil OPEC, aby mohol zvýšiť vývoz ropy. Keď ani to nestačilo, obrátil sa na MMF so žiadosťou o pomoc. Ten mu ale predložil štandardné podmienky. Poskytnutie úveru podmienil tvrdými úspornými opatreniami a znížením vládnych výdavkov.

Je ťažké predpokladať, ako sa vzniknutá konfrontácia skončí. Značná časť krajiny je odrezaná od Quita. Demonštranti zablokovali mnoho ciest. Pôvodne sociálne slogany boli nahradené politickými požiadavkami na odstúpenie vlády a prezidenta.

V Ekvádore neexistuje žiadna vážna politická sila, ktorá by mohla krajinu zjednotiť. Prezident Moreno však môže počítať s podporou USA. Rafael Correa zrušil jedinú americkú vojenskú základňu v Ekvádore v meste Manta. Čo viedlo k ochladeniu vzťahov medzi týmito dvoma krajinami. Moreno išiel inou cestou. V auguste 2018 sa Ekvádor a USA dohodli na bezpečnostnej spolupráci. Otvorili spoločnú vojenskú kanceláriu. V rámci nej by sa v Ekvádore mali striedať zástupcovia americkej armády.

Sedem krajín Latinskej Ameriky vyjadrilo podporu prezidentovi Morenovi. „Pokusy destabilizovať ústavný, právny a demokratický systém“ dôrazne odsúdili vlády Argentíny, Brazílie, Guatemaly, Kolumbie, Paraguaja, Peru a Salvádoru.

Organizácia amerických štátov odsúdila násilné činy v Ekvádore. Vyhlásenie na jej internetovej stránke vyzvalo na dialóg a odmietnutie únosov policajného a vojenského personálu, útokov na sanitky a hasičské autá, ako aj ničenia a drancovania súkromného a štátneho majetku.

O výsledku konfrontácie medzi vládou a protestujúcimi môže rozhodnúť dialóg medzi vedením CONAIE a prezidentom Morenom. Pôvodní ekvádorskí indiáni si ako podmienku dialógu stanovili zrušenie balíka liberálnych opatrení. Práve tých, ktoré ekvádorskej vláde odporučil Medzinárodný menový fond.

Zástupkyňa ministerstva zahraničných vecí neuznanej Doneckej národnej republiky v Moskve, Daria Mitinová, o udalostiach v Ekvádore povedala: „Tu nejde o washingtonské bábky vo venezuelskom Caracase či ukrajinskom Kyjeve. V Ekvádore ide o skutočné ľudové povstanie proti imperialistickému svetovému poriadku a neoliberalizmu“.

Štítky: Ekvádor, MMF