Téma migrácie bola jedným z hlavných bodov rokovaní utorňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné záležitosti v Luxemburgu. Ministerka vnútra SR Denisa Saková pri tejto príležitosti uviedla, že Slovensko sa nepripojí do dobrovoľného systému rozmiestňovania migrantov zachránených na mori.

Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Malta po septembrovom minisummite ich ministrov vnútra vo Vallete (23. 9.) predložili v Luxemburgu plán na vytvorenie "zrýchleného systému" preberania migrantov, ktorí boli zachránení z člnov v Stredozemnom mori. Tento návrh predpokladá, že preverovanie migrantov, relokácia žiadateľov o azyl a navracanie po ich prípadnom odmietnutí nepotrvá dokopy dlhšie než štyri týždne. Nový systém má fungovať najmenej šesť mesiacov, pokiaľ nenastane dramatické zvýšenie počtu prichádzajúcich migrantov. EÚ má zapojeným krajinám poskytovať "finančnú, technickú a operačnú podporu".

"Slovensko sa nepripojí do dobrovoľného systému rozmiestňovania migrantov zachránených na mori," uviedla Saková po skončení sa ministerských rokovaní. Upozornila na to, že táto iniciatíva má veľa rizikových faktorov a môže podporiť migračný efekt.

Podľa jej slov Slovensko a vôbec krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) trvajú na tom, že je potrebné riešiť príčiny migrácie a zamerať sa na krajiny pôvodu migrantov a na tranzitné krajiny. "Môžeme pomôcť krajinám, ktoré sú zasiahnuté migráciou, či už v záchytných táboroch alebo azylových centrách, ale nie sme za to, aby narastal migračný tlak, či už cez stredomorskú trasu, alebo cez Balkán," vysvetlila ministerka.

Návrh z Malty však vyústil do iniciatívy ďalších troch členských krajín EÚ, ktoré poukázali na to, že migrantov prichádzajúcich po mori treba "riešiť" aj vo východnom Stredomorí, najmä teraz, keď Turecko hrozí začatím vojenskej operácie na severe Sýrie, čo môže vyústiť do novej migračnej vlny.

Grécko, Cyprus a Bulharsko v spoločnom liste zaslanom ministrom vnútra EÚ zdôraznili, že táto situácia môže viesť k mohutnému nárastu počtu prisťahovalcov prichádzajúcich po východnej stredomorskej trase.

"Geopolitické faktory, konflikty v tomto regióne, a najmä v Sýrii pravdepodobne povedú k pokračovaniu tohto znepokojujúceho trendu v krátkodobom alebo strednodobom horizonte," uviedli tri juhoeurópske krajiny, ktoré od ostatných európskych partnerov požadujú väčšiu podporu.

Turecko vyhlásilo, že je pripravené začať novú ofenzívu proti kurdským milíciám na severe Iraku. Ankara má v úmysle vytvoriť bezpečnostnú "nárazníkovú zónu" do hĺbky 30 kilometrov, kde by chcela presťahovať veľkú časť z 3,6 milióna sýrskych utečencov nachádzajúcich sa na území Turecka.