Najvyšší súd SR dnes od doobedňajších hodín prejednáva odvolania v kauze juhoslovenskej zločineckej skupiny známej ako sátorovci. Spomedzi ôsmich obžalovaných, ktorých v marci tohto roku uznal Špecializovaný trestný súd za vinných z viacerých skutkov, pred odvolacím senátom sedí len jeden, Pavel V. Tresty pre Zsolta Nagya, prezývaného Čonty (22 rokov väzenia) a Juraja Bugára známeho ako Bugi (21 rokov) sú už právoplatné, keďže proti verdiktu prvostupňového súdu nepodali odvolanie.

František Z. prezývaný Šrek bol zase vylúčený na samostatné konanie, keďže jeho advokátka sa ospravedlnila pre práceneschopnosť. Obžalovaní Kristián K., Andor M. a bývalý policajt Boris D. zaslali súdu žiadosť o konanie v neprítomnosti. Posledný z obžalovaných Roland Sz. síce najskôr pred súd v sprievode eskorty justičnej stráže prišiel, následne však požiadal o konanie v neprítomnosti a zo súdu ho odviedli.

Obžalovaní vo svojich odvolaniach argumentujú napríklad tým, že Špecializovaný trestný súd nevykonal dôkazy v ich prospech, uložené tresty považujú za neprimerané a niektoré skutky sú podľa nich tiež nesprávne kvalifikované. Odvolanie v prípade podala aj prokuratúra, ktorá považuje tresty pre niektorých obžalovaných za príliš mierne.

V prípade skupiny sátorovci vyhlásil Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici v marci tohto roku rozsudok, ktorým osem obžalovaných uznal za vinných v plnom rozsahu a vymeral im nepodmienečné tresty odňatia slobody v rozpätí od 17 do 25 rokov v najprísnejšom väzení. Zároveň im uložil trest prepadnutia majetku a uznesením rozhodol o jeho zaistení. Proces so sátorovcami sa začal v polovici mája 2018. Senát na prvom pojednávaní vylúčil na samostatné konanie päť obžalovaných v prípade nelegálnej výroby cigariet v Orechovej Potôni.

Väčšine z obžalovaných prokurátor kládol za vinu trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Už na prvom pojednávaní pred prvostupňovým súdom sa ku skutkom podľa obžaloby priznal Zsolt Nagy, zvaný Čonty, a Juraj Bugár alias Bugi. Čiastočné priznanie vyslovil aj Kristián K., ale iba v tom, že bol členom zločineckej skupiny, v ďalších troch bodoch obžaloby sa cítil nevinný. Medzi obžalovanými bol aj bývalý policajt Boris D. Ten vinu poprel a tvrdil, že sátorovcov poznal iba zo služobnej činnosti kriminalistu.

Skupina páchala násilnú a ekonomickú trestnú činnosť v Dunajskej Strede, v okresoch Galanta a Komárno, ale aj na iných miestach na území Slovenska a Maďarska od roku 1999 až do roku 2010. Lajosa Sátora zavraždili vlastní ľudia v decembri 2010 a jeho telo členovia gangu opakovane premiestňovali, aby ho polícia nenašla. Sátorovci súperili o priestor s gangom pápayovcov, ktorí v marci 1999 zahynuli v bare Fontána v Dunajskej Strede. Strelcov si údajne objednal Sátor. Obeťami gangu boli tiež traja muži, tzv. biele kone, ktorých sa sátorovci zbavili, aby nemohli vypovedať v prípade podvodov s DPH. Na svedomí majú aj vraždu Vojtecha Ecsiho, člena konkurenčnej skupiny pápayovcov a jeho ochrankára Branislava Kotlana v apríli 2003. Informácie o pohybe Ecsiho dostali od policajta Borisa D., ktorý za spolčenie s gangom dostal trest 17 rokov nepodmienečne.

Sátorovci sa krutým spôsobom zbavili aj svojho člena Andreja Reisza, ktorého najprv zastrelili, potom rozštvrtili a pomleli mlynčekom na mäso. Násilnou smrťou sa skončil i život zápasníkov - bratov Szilárda a Csabu Reiszovcov. Podľa svedectva jedného z členov gangu z prípravného konania skupina pripravila o život približne päťdesiat ľudí.

Do trestnej činnosti sátorovcov patrí aj zločin falšovania verejnej listiny, keďže dvaja členovia získali falzifikáty preukazov príslušníkov Policajného zboru a Slovenskej informačnej služby a falošné povolenia na prepravu utajovaných skutočností. Jeden z členov gangu je stíhaný aj za krivé svedectvo a prísahu, pretože s komplicmi nepravdivo obvinil vtedajšieho prvého viceprezidenta Policajného zboru Jaroslava Spišiaka z korupcie. Tým sledovali Spišiakovu diskreditáciu, odvolanie z funkcie a prepustenie z polície, pretože odvolal z funkcie policajta Borisa D.

Predseda senátu prvostupňového súdu pri vynesení rozsudku uviedol, že do úvahy prichádzal aj trest odňatia slobody na doživotie v prípade Zsolta Nagya a Juraja Bugára. Avšak vzhľadom na ich priznanie a spoluprácu pri objasňovaní trestnej činnosti gangu im senát uložil miernejšie tresty. Nagy dostal 22 rokov a Bugár 21 rokov, pričom dvojica sa proti verdiktu neodvolala. Rovnaký trest 21 rokov uložil senát Pavlovi V. Najvyššie tresty, po 25 rokov, dostali Kristián K. a František Z.. Po sedemnásť rokov vymeral súd Ronaldovi Sz., Andorovi M. a expolicajtovi Borisovi D.