Ako štrnásťročného ho omylom zatkli v Pakistane. Odtiaľ chlapca pôvodom zo Saudskej Arábie predali Američanom, ktorí ho mučili vo väznici Guantánamo. Dvakrát sa tam pokúsil o samovraždu. Sudca ho oslobodil až po siedmich rokoch. Dodnes ho nikde nechcú.

Mohammed el Gharani svoju krížovú cestu vykreslil redaktorovi švajčiarskeho denníka Tages-Anzeiger . Ten kvôli Gharaniho bezpečnosti nespresnil, v ktorej západoafrickej krajine sa stretli. Rozhovor sa mal uskutočniť v hoteli, Gharani ho však presunul do parku, v snahe minimalizovať riziko, že ho niekto počuje.

Gharani prišiel svedčiť v tričku, rifliach a slnečných okuliaroch. "Kto jeho príbeh nepozná, toho by nikdy nenapadlo, že okuliare musia nosiť kvôli svetlu zo stroboskopu, ktorým ho pri výsluchoch oslepovali," upozornil Tages-Anzeiger.

"(Kto jeho príbeh nepozná), nevšimol by si mierne ohnutý chrbat, ktorý ho bolí od doby, kedy sa musel niekedy 16 hodín krčiť na zemi v polohe plodu, spútaný na rukách a nohách," dodal denník.

Dozorcovia Gharanimu na Guantáname tiež vyrazili zub. Na americkú vojenskú základňu na Kube sa dostal v 14 rokoch. Bol jedným z najmladších ľudí, ktorý sa tam kedy zadržiavali. "Napoly dospievajúci, napoly dieťa," uviedol Tagesanzeiger.

Moslim Gharani vyrastal v saudskoarabskej Medine, kam sa jeho rodičia presťahovali z Čadu, kde zúrila sucho. V Saudskej Arábii ale "ako čierne dieťa prisťahovalcov nič neznamenal, nemal pas a nesmel navštevovať školu," poznamenal Tagesanzeiger.

S falošným pasom sa preto vydal do pakistanského Karáčí, kde sa chcel učiť angličtinu a informatiku. V Pakistane ho privítala rodina jeho najlepšieho priateľa zo Saudskej Arábie, stojí na webe medzinárodné ľudskoprávne organizácie Amnesty International .

Spojené štáty sa však 11. septembra 2001 stali terčom obrieho teroristického útoku prisúdeného islamistom zo siete al-Kájda. Americká vláda prezidenta Georgea W. Busha potom rozbehla celosvetový hon na islamských teroristov a ich pomáhačov. Vo "vojne proti terorizmu" sa spojencom USA stal aj Pakistan, ktorý podporoval (stále podporuje) afganské teroristické hnutie Taliban.

V novembri 2001 zadržali Gharaniho v pakistanskej mešite. Bezpečnostné sily tam vykonali raziu a podľa Gharaniho zatýkali v podstate bez rozlíšenia. Jeho zobrali kvôli saúdskoarabskému prízvuku. Zo Saudskej Arábie pochádzal vodca al-Kájdy Usáma bin Ládin.

Pakistanci boli prví, ktorí Gharaniho pri výsluchoch mučili. Potom ho radšej speňažili. "Pakistanci ho neskôr ako mnoho ďalších predali Američanom. Pár tisíc dolárov za jedného džihádistu, to bola obvyklá cena, "napísal Tagesanzeiger.

Gharani sa na Američanov tešil, veril totiž, že u nich rýchlo preukáže svoju nevinu. Poznal americkej filmy aj s ich happyendami. "Myslel som, že tí ľudia sú hrdinovia. Až si uvedomia, že sa pomýlili, pošlú ma zase späť ďalším lietadlom, "zaspomínal Gharani, ktorý napred putoval do afganského Kandaháru.

Až neskôr ho aj s inými 19 mužmi previezli do Guantánama. "Doma v Medine chlapci jeho veku chodili do školy, do kina a prvýkrát sa zamilovávali. No jeho rodičia sedeli doma, a báli sa až k smrti a nič nevedeli, "uviedol Tagesanzeiger.

Američania sa správali neľudskejšie  ako Pakistanci. Nadávky do "negra" boli tou najmenšou ujmou. "Mučenie v Guantáname bolo horšie než čokoľvek, čo považoval za možné," upozornil Tagesanzeiger. Gharani ako iní väzni svedčia o bití, zavesovaní za zápästie, týranie elektrinou, odopieranie spánku, trýznenia hlasnou hudbou.

Dvakrát sa pokúsil o samovraždu - prvýkrát prerezaním tepien, druhýkrát obesením na svojich šatách. Raz radšej povedal, že všetky obvinenia doznáva.

Nakoniec ale aj vzdoroval - zahájil hladovku, nepočúval príkazy, spolčoval sa s ďalšími väzňami a hádzal po Bacharoch fekálie. Jeho zložka zmieňuje 192 "disciplinárnych prehreškov" len za rok 2007. Následkom bolo ďalšie bitie  a  týždne samotky, častokrát v úplnej tme.

Gharani spomína, že súcitu sa dočkal len od černošských dozorcov. Tí mu vraj tajne nosili jedlo a utešovali ho.

Po siedmich rokoch na Guantáname oslobodil Gharaniho americký sudca Richard Leon. Pre obvinenia neexistovali dôkazy. Gharaniho podozrievali, že cestoval do Afganistanu a bojoval na strane Talibanu. Obviňovaný bol aj z toho, že v roku 1998 patril k islamistickej bunke v Londýne, ktorý pritom nikdy ani nenavštívil.

Gharaniho prepustili v roku 2009. Saudská Arábia ho ale späť nechcela. Deportovali ho teda do Čadu, ktorý ale vôbec nepoznal. Gharani sa potom skúšal usadiť v rôznych afrických štátoch. Šťastie mu neprialo v Sudáne, Benine ani Ghane. Okrem krajín musel striedať aj zamestnania.

S dvoma manželkami splodil štyri deti. Ani tie ho však nikde nevítajú. V Ghane dostal Gharani aj s rodinou deň na vysťahovanie. Po siedmich rokoch pobytu musel v tejto krajine zanechať dom aj auto. Zachrániť mohol len knihy, napísal Tagesanzeiger. "Vnútorne je stále na úteku," doplnil.

Teraz je Gharani bez pasu a štátnej príslušnosti. Väčšinou prespáva v mešite. Jeho jediným stálym mesačným príjmom je v prepočte približne 800 eur, ktoré od júna dostáva od Úradu OSN pre utečencov (UNHCR).

Musel sa odlúčiť od rodiny. Jeho prvá žena žije s tromi deťmi v Čade, tá druhá s dvojročným potomkom na nespresnenom mieste blízko svojich rodičov.

Gharaniho kalváriu zachytáva kniha Guantanamo Kid (Dieťa z Guantánamu), ktorá vyšla prvýkrát vlani vo Francúzsku. Následne sa objavila aj na trhu v Belgicku, Británii, USA a Švajčiarsku.

Kniha obsahuje aj súdne záznamy a americkej dokumenty vynesené serverom Wikileaks. Podľa Tagesanzeiger je výsledkom "starostlivých rešerší". Autorom je francúzsky novinár Jérôme Tubiana, ktorý teraz pracuje pre Lekára bez hraníc.

"Človek by si myslel, že kniha, ktorá ako táto tak jasne ilustruje nespravodlivosť, musí vzbudiť pozornosť. Tak to ale úplne nie je, "poznamenal Tagesanzeiger. "V Belgicku sme mali dobré mediálne pokrytie, vo Francúzsku sa nestalo prakticky nič. Uvidíme, čo Nemecko, "povedal Tubiana.

Američania na Guantáname väznili takmer 800 ľudí z rôznych krajín. Mnohý z nich nikdy z ničoho neusvědčili, upozornil Tagesanzeiger. Dodnes je na Guantáname asi 40 väzňov. "Pre svet je však Guantánamo škandálom z minulosti," dodal denník.

OSN odsúdila podmienky na Guantáname ako porušovanie ľudských práv a medzinárodného práva.