Komentár Dmitrija Minina (Fond strategickej kultúry)

Ovplyvňovanie amerických volieb v roku 2016 pochádzalo z Ukrajiny

Americký prezident Donald Trump nevyzerá ako znalec šachu. Buď on alebo jeho okolie ale s určitosťou chápe význam tejto strategickej hry. Najnovšie ťahy prezidenta v informačnej občianskej vojne, ktorá zachvátila USA, sa totiž inak ako „Trumpov gambit“ nazvať nedajú. Náučné slovníky vysvetľujú „gambit“ ako obetovanie pešiaka či inej figúrky s cieľom získať prevahu v hre. A dosiahnuť tak celkové víťazstvo.

Trump tento postup vylepšil tým, že obetovaný pešiak dokonca nepochádza z vlastných radov. Keďže je cudzí, nie je ho teda vôbec škoda.

Kľúčovým v celej veci nie je začatie impeachmentu, ktorý mal základ v Trumpovom konaní. Ale to, že demokratom vďaka tomu hrozí veľkolepé fiasko. Rozhodujúce je Muellerovo vyšetrovanie údajnej „Kremeľskej ruky“ zasahujúcej do amerických prezidentských volieb v roku 2016. A najdôležitejšie je, že v bezprecedentne tvrdej predvolebnej politickej bitke, hraničiacej s vojnou, Trump prinútil protivníka hrať podľa jeho pravidiel. A v tejto chvíli vôbec nie je podstatné, odkiaľ prišli informácie o Trumpovom telefonickom rozhovore so Zelenským. Pokojne ich mohli podsunúť priamo z prostredia Bieleho domu. Trumpovi ľudia dobre vedeli, kde sa v prezidentovej administratíve skrývajú „demokratickí krtkovia“. Tí sa následne dobrovoľne pridržiavali znenia Trumpovej konverzácie so Zelenským. V každom prípade bol prezident pripravený, keď došlo k otvoreniu prípadu. Čoho dôkazom je zverejnenie prepisu telefonického rozhovoru. Čo mohol Trump pokojne odmietnuť a odvolať sa na ochranu štátneho tajomstva.

Aj samotná povaha rozhovoru naznačuje, že sa šéf Bieleho domu chystal túto konverzáciu použiť ako „granát strčený pod šaty nepriateľa“. Koniec koncov, Trumpovo nepríjemné obťažovanie Zelenského s „jemnou žiadosťou“ vyšetriť nielen „Bidenov prípad“, ale aj ďalšie možné ukrajinské zasahovania do amerických záležitostí, sú viac než zrejmé. Práve obavy, že žiadosť Trumpa Zelenský ozaj splní, prinútili demokratov, aby v Kongrese spustili beznádejnú snahu o impeachment. Pričom naň podľa Trumpa neexistuje jediný seriózny právny základ. Americké ministerstvo spravodlivosti už vydalo svoje rozhodnutie: „Nie je vinný.“ A jeho stanovisko je konečné. Vďaka ťahu, ktorý možno nazvať „Trumpovým gambitom“, utrpeli demokrati priebežnú porážku. Obvinenie, ktoré vzniesla predsedníčka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosi, nemá úspešné vyhliadky.

Čo dosiahol Trump? Veľa vecí. Dlhodobo tvrdil. že zasahovanie do amerických prezidentských volieb v roku 2016 nepochádzalo z Ruska, ale práve z Ukrajiny. A išlo o zasahovanie nie na strane republikánov, ale na strane demokratov. Uznanie tohto faktu, podkopalo obvinenia Trumpa zo „sprisahania s Putinom“. Demokratov to dostáva pred voľbami v roku 2020 do zložitej situácie. Napriek tomu, ako sa Trump snažil, doteraz sa mu nepodarilo dosiahnuť o tejto téme celonárodnú diskusiu. K jeho výzvam na rozsiahle vyšetrovanie boli hluchí aj demokratmi ovládané médiá a tiež členovia jeho republikánskej strany. Trumpovo obetovanie pomyselného pešiaka, teda spočívalo v obeti zniesť nátlak vzniknutý po zverejnení telefonátu so Zelenským. Mnoho Američanov sa ale zároveň prvýkrát dopočulo o americkej účasti na korupcii na Ukrajine. A že v nej má zrejme prsty aj Trumpov hlavný súper Joseph Biden. A aj jeho syn.

Navyše. Existujú vážne dôvody domnievať sa, že napadnutie servera Demokratickej strany, ktoré vlastne spustilo obvinenia z „ruského zasahovania“ do amerických volieb, pochádzalo z ukrajinského Kyjeva. A bolo urobené tak, aby vyzeralo, „že ​​jeho pôvodcom je Moskva“. Pre Trumpa je principiálnou hlavne požiadavka starostlivo zvážiť dôkazy o „väzbách s Kremľom“. Pôvodne predložené ukrajinskou stranou a ukazujúce na jeho spolupracovníkov.

V prvom rade ide o priateľa a poradcu Trumpa Paula Manaforta. Ten na základe takýchto dôkazov skončil vo väzení. Mnoho z takzvaných dôkazov bolo údajne podľa odborníkov sfalšovaných. Ak sa to potvrdí, povesť Demokratickej strany dostane oveľa silnejšiu ranu než skompromitovanie Josepha Bidena.

Okrem toho sa v dôsledku rozruchu v USA Trumpovi podarilo obísť médiá hlavného prúdu. Tie ho beztak bojkotovali. Trump preniesol informačné súboje tam, kde je obzvlášť silný. Na internet a sociálne siete. Teraz americkí voliči, zapálení záujmom, akoby sami hľadajú odpovede na vzniknuté otázky v internetovom prostredí. A odpovede, ktoré sú na internete k dispozícii, nie sú vždy demokratom po chuti. Hlavne tie, ktoré sa týkajú činnosti ukrajinských partnerov Demokratickej strany počas prezidentských volieb v roku 2016. Trumpovi sa podarilo naplno aktivovať svoj hlavný nástroj v informačnej občianskej vojne krátko pred blížiacimi sa voľbami.

A Kyjev je v šachovej pozícii „cugzvang“. Akýkoľvek z jeho ďalších ťahov bude zlý. Skutočnosť, že Zelenský najnovšie odmieta sľuby a tvrdí, že nepovedie vyšetrovanie na základe kohosi nátlaku, už začatý proces nezastaví. Neúspešné sú tiež pokusy zbaviť sa zodpovednosti bývalých ukrajinských prokurátorov V. Šokina a J. Lucenka. Obaja totiž dávnejšie priznali, že počas éry Obamu došlo k americkému tlaku a ukrajinskej „pomoci“ demokratom.

Na Ukrajine budú vždy nejakí „kapitáni“. Napríklad taký Meľničenko, ktorý svojho času odhalil zvukové záznamy proti prezidentovi L. Kučmovi.

Právny poradca prezidenta USA R. Giuliani uviedol, že už zozbieral rozsiahlu dokumentáciu preukazujúcu zasahovanie Kyjeva do vnútorných záležitostí USA. Vrátane najmenej piatich svedkov z ukrajinskej strany.

Čoskoro bude táto dokumentácia odovzdaná novo vymenovanému osobitnému prokurátorovi ministerstva spravodlivosti Johnovi Durhamovi. Ten povedie úradné vyšetrovanie „Ukrogate“. Určite nebude ignorovať priestupky spáchané počas vyšetrovania špeciálneho prokurátora Muellera týkajúce sa „ruskej stopy“.

Demokrati padli do pasce, ktorú im Trump nastražil. Teraz sa z nej snažia dostať. A zostrujú pritom tón informačnej vojny. Znovu sa ukázalo, že protiv níka neradno nikdy podceňovať. Samotní demokrati dlhodobo vytvárali o Trumpovi obraz „prostáčika“. A na svoju propagandu horko doplatili. Prostáčikovia sa totiž nestávajú miliardármi a prezidentmi.